LUXEMBURG. Lídri Európskej únie sa včera dohodli na miernejšej verzii antirasistického zákona. 27 členských štátov malo rozdielne názory na to, ako bojovať proti rasovým predsudkom a popieračom genocídy vrátane holokaustu.
Únia sa snažila takmer šesť rokov prijať spoločný zákon, rokovania však komplikovali obavy zo zasahovania do slobody prejavu.
Ministri spravodlivosti sa v Luxemburgu nakoniec dohodli, že budú rovnako trestať „verejné podnecovanie na násilie a nenávisť založenú na príslušnosti k rase, náboženstvu alebo národnostnom a etnickom pôvode“. Tresty sa pohybujú v rozmedzí od jedného do troch rokov väzenia.
Každý členský štát však môže limitovať tresty v prípade, že by to narušilo verejný poriadok a text zákona stanovuje, že vlastné nariadenia krajín o slobode prejavu majú vždy väčšiu váhu. Zákon zároveň neobsahuje celoúnijný zákaz nacisitických symbolov.
Ministrom sa podarilo dohodnúť aj napriek výhradám pobaltských štátov, ktoré žiadali, aby sa zákon týkal aj zločinov komunizmu. Tri štáty nakoniec s textom súhlasili, aj keď proti nemu majú podľa diplomatov stále výhrady.
Rokovania o zákone proti rasizmu a xenofóbii tlačil dopredu najmä Berlín, ktorý teraz predsedá únii. „Nemecko má morálnu povinnosť pokúsiť sa o celoeurópsky zákaz, lebo tretia ríša je zodpovedná za holokaust,“ hovorila začiatkom roka ministerka spravodlivosti Brigitte Zypriesová. Podľa nej zákon zastaví vzostup krajnej pravice, viditeľný najmä vo východných častiach Nemecka.
Autor: hud
