Čierny kôň nedeľňajších prezidentských volieb sa volá Francois Bayrou. Na rozdiel od svojich protivníkov nechodil na elitné školy. Stal sa učiteľom, ktorý po smrti svojho otca pomáhal matke na farme.
Sám jednu vlastní, chová kone a rád pripomína, že okrem jazdenia na traktore dokáže aj podojiť kravu. Do veľkej politiky ho vytiahol v 90. rokoch premiér Edouard Balladur, v kresle ministra „národného vzdelávania“ si ho nechal aj Alain Juppé.
Bayrou sa prekopal na čelo centristickej UDF, ktorá ho v roku 1999 katapultovala do Európskeho parlamentu. V pretekoch do Elyzejského paláca však v roku 2002 dobehol až štvrtý za Chiracom, Le Penom a Jospinom.
Tentoraz je však Bayrou vo forme a cíti sa na viac ako len 6,8 percenta hlasov spred piatich rokov. Vetrom do chrbta je 18 miliónov nerozhodných voličov. Ako vodca „šiestej republiky“ by svojmu úradu zoškrtal rozpočet a dokonca by nebýval v prezidentskom paláci. Hovorí o nezamestnanosti, životnom prostredí, vzdelaní aj ekonomike. Chce Parížu vrátiť úlohu lídra EÚ, podporuje euroústavu a Turecku odkazuje rozhodné „nie“. Na čom sa však pri druhom pokuse o dobytie Elyzejského paláca môže potknúť, je podpora eutanázie a výchovy detí homosexuálmi. Ako praktizujúci katolík a otec šiestich detí tak nemôže rátať s hlasmi francúzskych kresťanov.
