BRATISLAVA. Na konci marca mohlo do práce nastúpiť 231 161 evidovaných nezamestnaných, čo predstavuje 8,9 percenta ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Slovensko nikdy v novodobej histórii nemalo nižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti.
Od konca marca 2004, keď už osem mesiacov účinkovala novela Zákonníka práce z dielne vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka, v evidencii úradov práce ubudlo takmer 188-tisíc disponibilných nezamestnaných - ľudí spôsobilých okamžite nastúpiť do zamestnania. Nezamestnanosť meraná ich podielom na počte ekonomicky aktívnych obyvateľov za ten čas klesla o 44 percent. Len oproti marcu 2006 predstavuje úbytok 61 102 osôb.
Zákonník alebo pracovná migrácia?
Kaník je presvedčený, že zákonník je „základný kameň trhu práce a podnikateľského prostredia. O čo je flexibilnejší a liberálnejší, o to viac sa darí ekonomike, podnikaniu a zamestnanosti“.
Brigita Schmögnerová, ktorá bola ministerkou financií v prvej Dzurindovej vláde, si to zjavne nemyslí. „Prevažná časť poklesu miery nezamestnanosti je dôsledkom emigrácie,“ povedala terajšia viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj nedávno pre SME.
Ústredie práce klesanie nezamestnanosti pripisuje aj počasiu prajúcemu sezónnym prácam. Vladimír Haško z ústredia mieni, že v apríli možno očakávať ďalší pokles.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová pre ČTK povedala, že k tomu prispel aj silný rast slovenskej ekonomiky, ktorý umožnil vytváranie nových pracovných miest.
Načas nezamestnanosť môže prestať klesať, ak náhodou nestúpne, a to aj počas enormného ekonomického rastu. Posilňovanie koruny má totiž negatívny dosah na tržbu vývozcov.
Haško zasa pripustil, že vývoj nezamestnanosti môže ohroziť aj hromadné prepúšťanie, ktoré niektoré podniky ohlásili.
Nezamestnanosť môže prestať klesať
Zástupcovia zamestnávateľov varujú, že novela Zákonníka práce, návrh ktorej v stredu schválila vláda, môže zhoršiť nielen vyhliadky nezamestnaných, ale aj tých, ktorí už prácu majú.
Americká obchodná komora odhaduje, že napríklad pre obmedzenie možnosti pracovať na živnosť by len v stavebníctve mohlo o prácu prísť viac ako 90-tisíc osôb.
Predseda vlády Robert Fico naopak trvá na tom, že novela by neviedla k rastu nezamestnanosti. Vyhlásil, že zákonník neohrozí hospodársky rast ani pružnosť pracovného trhu. „Toto garantujem.“
Samo ministerstvo práce pritom priznáva, že by utrpela „časť nútených živnostníkov“. Ak nebude mať kto odoberať ich prácu, tak „sa de facto stanú nezamestnanými“, píše o prípadných vplyvoch novely na zamestnanosť. Zabrániť tomu je možné „tým, že si nájdu iného odberateľa, alebo sa stanú zamestnancami“.
V takom prípade sa však „zvýšia náklady zamestnávateľa na zamestnancov“, netají ministerstvo. „Zodpovednosť za zamestnancov, úroveň ich miezd a napĺňanie sociálnych programov majú v prvom rade zamestnávatelia, ktorí zároveň nesú celé investičné a prevádzkové riziko,“ pripomína prezident zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
