Väčšina ciest na univerzite Virginia Tech je zablokovaná policajnými autami. Miestne autobusy idú preto obchádzkami. Na mnohých miestach svietia nápisy „uzavreté pre tragédiu“.
Miesto činu
Okolie Norris Hall, kde sa masakra odohrala, je stále oblepené páskou s nápisom miesto činu. Strážia ju dvaja policajti.
Na stoloch zostali neopravené študentské eseje. Všade je ticho. Až na troch študentov, ktorí sa ešte nezbalili a neodišli domov. Vedenie univerzity vyhlásilo týždňové voľno.
„Táto fakulta stratila skvelých ľudí, skvelých profesorov,“ hovorí jeden z vysokoškolákov. „Asi im urobia nejakú plaketu. Ale zrejme by si to neželali, asi by chceli, aby sme vedeli, aké je dôležité vzdelanie.“
Myslí najmä na profesora Livia Libriesca, ktorý prežil holokaust, a teraz zomrel, keď študentov bránil vlastným telom.
Dva dni po tragédii, pri ktorej zomrelo 32 študentov a 23–ročný vrah, nastal v škole exodus. Už po prejave prezidenta Georgea Busha na basketbalovom štadióne veľa z nich ťahalo za sebou kufre smerom domov.
„Bojím sa, že sa to stane znova, bojím sa,“ šepkala si jedna zo študentiek cestou z futbalového štadióna, kde tisícky študentov v noci na včera spomínali na svojich kamarátov.
Do toho, Hokies!
Univerzitný futbalový štadión je miesto, kde študenti držia palce svojim tímom a idú si pritom vykričať hlasivky.
Na Virginia Tech to tak teraz nie je. Na trávniku sa včera nehral futbal, študenti prišli na sviečkové zhromaždenie.
Tichú spomienku narušovalo iba cvakanie fotoaparátov stoviek reportérov a hlúčik študentov s tradičným pokrikom „Do toho, Hokies! Do toho!“
Univerzita s armádou
Na rozlúčkovom stretnutí s 32 obeťami pondelkovej masakry prišli aj vojaci. Virginia Tech je jednou z mála amerických civilných univerzít, ktorá dáva priestor aj pre vojakov.
Spolu s ostatnými obyvateľmi mestečka včera na štadióne zapálili tisíce sviečok. Prišla aj 13-ročná Mikala a jej 16-ročný brat Chase, ktorý sa viackrát rozplakal.
Obaja už teraz tvrdia, že vedia, kam chcú ísť po strednej škole. Na Virginia Tech. Možno ešte viac ako predtým.
Ich rodičia Sharon a Howard Boardovci im v tom brániť nebudú. Veria, že Virginia Tech bude opäť miestom pokoja.
Planý poplach
Ani včera však nebol v mestešku Blackburg celkom pokoj. Obyvateľov mestečka vystrašil ďalší incident. Našťastie však išlo o planý poplach.
Policajti s puškami a nepriestrelnými vestami ráno vtrhli do jednej z univerzitných budov, neďaleko miesta, kde došlo k masakre. Niekto vraj zatelefonoval, že rektor Charles Steger je v ohrození. Podľa iných informácií išlo o bombovú hrozbu.
Učiteľka pred Kórejčanom varovala
„Učiteľka varovala Virginia Tech,“ znie palcový titulok miestnych novín Roanoke Times a zrejme nie je ďaleko od pravdy.
Podľa najnovších správ vrah, 23-ročný Juhokórejčan Čo Sung-hu (na snímke ČTK/AP) dávno vysielal varovné signály. Hovoril o vraždení a podľa včera zverejnených informácií si sám chcel siahnuť na život. Preto ho prijali aj v psychiatrickom ústave. Otázne je, či o ňom vedela univerzita a či mohla tragédii zabrániť.
Vedúca katedry anglického jazyka Lucinda Royová viacerým americkým médiám tvrdí, že univerzitu naňho upozornila. A nielen vedenie školy, ale aj políciu. Ian MacFarlane, ktorý absolvoval s Čom jeden kurz, označil na svojom blogu zabijakove texty ako „extrémne znepokojujúce“.
Znepokojivé boli nielen jeho texty plné násilia, ale aj to, že robil pod lavicou zábery ľudí bez ich vedomia. Jeho plán bol premyslený. Špekuluje sa, že aj bombové hrozby spred pár dní mohli byť jeho súčasťou. Možno skúšal, ako rýchlo polícia zareaguje.
Televízii CNN sa podarilo získať rozhovor s vrahovými spolubývajúcimi. Rozprávali, ako spomínal samovraždu a obťažoval tri ženy.
Hneď, ako počuli správu o streľbe, a že išlo o muža z Ázie, tušili, že to bude ich spolubývajúci. „Povedal som o ňom predtým polícii, tá ho iba vzala na liečebné konzultácie,“ povedal Čoov spolubývajúci. Identifikovali ich iba ako Andyho a Johna.
(bo)
Najlepšie príbehy píšu študenti
Virginia Tech, založená v roku 1872, nepatrí medzi tie najlepšie ani najväčšie v Spojených štátoch. Teraz je však tou najobliehanejšou na svete.
Stovky novinárov prileteli do Virgínie už hneď v pondelok v noci, keď vyšiel najavo drastický rozmer školskej masakry. V celej oblasti tak vykúpili všetky hotely od päťhviezdičkovej kategórie až po najlacnejšie ubytovne. Rovnako vybrakované sú všetky autopožičovne.
Novinári, kam oko dovidí
Na Virginia Tech sú novinári všade. Mnohé menej významné televízie sú zúfalé. Všetky kamery sa na tlačové konferencie nezmestia, upozorňujú zamestnanci univerzity. Vtedy platí pravidlo prvý berie.
A tak najväčšie americké siete ako NBC, CBS a ABC vysielajú s univerzitným „downtownom“ v pozadí. Malé televízne stanice sa musia uspokojiť s akýmkoľvek záberom.
„Tragédia na Virginia Tech. Smútok a čo ďalej, bla, bla..“ nacvičuje si zahlásenie reportér Kanálu 9. Zopakuje to viackrát, kým má záber za ním ten správny dramatický nádych. Kameraman lokálnej CBS sa pokúša nasvietiť si americkú zástavu, aby hrala všetkými farbami.
Televízni reportéri sú natlačení jeden vedľa druhého. Celý kampus má len niečo vyše 10 štvorcových kilometrov, a tak novinári doslova do seba vrážajú. Najväčšie mediálne spoločnosti, akou je CNN, nasadili desiatky ľudí.
Tí, čo prišli neskôr, môžu na komfort zabudnúť. Vypredané sú aj najvzdialenejšie ubytovne. Pred hotelmi parkujú satelitné vozy.
Ubytovanie je však najmenší problém. Dostať sa k zhovorčivým študentom je oveľa zložitejšie. Svedkov, ktorí priamo zažili vyčíňanie juhokorejského študenta, je málo a tých si veľké televízie strážia pre seba.
Pre väčšinu študentov ide o zásah do ich najintímnejšich citov. „Prepáčte, ale určite nie,“ odmieta odpovedať väčšina obyvateľov študentského mestečka.
Keď je každý reportérom
Najlepšie sú na tom redaktori študentských novín. Vďaka svojej unikátnej pozícii sú často lepší ako národné médiá. Citujú ich veľké noviny i televízie. Na spolužiakov majú mobil.
Počas tragédie sa opäť ukázala aj sila občianskej žurnalistiky. Na Virginia Tech je vlastne každý akýmsi reportérom. Študenti píšu svoje názory na stránkach ako MySpace, dávajú fotky do blogov. Píšu o svojom vzťahu k obetiam či vrahovi.
Spomedzi nich vynikol Palestínčan Jamal Albarghouti, ktorý poslal zábery so zvukmi streľby do projektu CNN I-report. Ten je vytvorený z „občianskych“ žurnalistov. Jeho zábery obleteli celý svet.
Autor: Braňo Ondrášik Blacksburg
