BRATISLAVA. Ani včerajšie rokovanie zástupcov zamestnávateľov s predsedom vlády Robertom Ficom neprinieslo úplnú dohodu o návrhu Zákonníka práce, ktorý pôjde na rokovanie vlády. Zamestnávatelia však o­cenili Ficov konštruktívny prí­stup. O konečnom texte zákona rozhodnú až poslanci.

O Zákonníku práce s nimi rokoval v situácii, keď v posled­ných dvoch dňoch prišli s ostrou kritikou pripravovanej normy pred­stavitelia najvplyvnejších zahraničných investorov.

Predvčerom vystúpili šéfovia všetkých troch automobiliek – bratislavskej, trnavskej aj žilinskej. Zoznam obchodných komôr, ktoré protestovali, bol deväťčlenný, zahŕňal krajiny, odkiaľ na Slovensko prúdi najviac investícií. Nechýbali Američania, Briti, Nemci, Francúzi ani Japonci.

Tlak na ministerstvo práce a premiéra vyvíjali aj koaliční partneri. Výhrady sa objavili aj na včerajšej koaličnej rade. „Niektoré otázky zostávajú otvorené pre parlament,“ povedal po rokovaní s Ficom predseda HZDS Vladimír Mečiar.

Rokovalo sa od rána

O desiatej ráno sa všetky zúčastnené strany stretli u premié­ra, na jedenástu ohlásili brífing zástupcovia naj­vplyv­nej­ších zahraničných pod­ni­kateľských komôr, na tretiu zvolala tlačovú konferenciu mi­nisterka práce, o dve hodiny sa začala koaličná rada.

Vystúpenie predstaviteľov štyroch na Slovensku najvplyvnejších obchodných komôr vychádzalo z kritiky novely zákonníka, ktorú už priniesli zamestnávateľské združenia vedené slovenskými manažérmi.

Vyzvali vládu, aby zvážila dosahy novely. Veľkí investori sa podľa nich okamžite zo Slovenska nestratia, ak novela sťaží podnikanie, ale priamejší vplyv by mala na menšie podniky, ktoré sú pružnejšie a môžu cestovať za lepším podnikateľským prostredím.

U premiéra sa tak už nemuselo diskutovať napríklad o výraznom obmedzení nadčasov či o možnosti, aby odborári zastavili prácu. Podľa posledného textu smú odborári robiť inšpekcie pracovných podmienok, diskutovať o nich s vedením podniku, no prácu zastaviť nemôžu. Ak sa im bezpečnosť nepozdáva, mohli by o to len žia­dať. Aby sa fabrika prácu zastavila, za pravdu by im musel dať inšpektorát práce.

Prvýkrát u premiéra

Hoci rokovania medzi vládou, odbormi a zamestnávateľ­mi o novele trvali približne tri mesiace, Fico sa s oficiálnymi lo­bistami podnikov stretol včera prvýkrát.

Prvý brífing sa očakával po hodine, rokovania napokon tr­vali tri a pol hodiny. Výsledkom bola dohoda o dvoch bo­doch, ktoré patrili medzi najspornejšie a zamestnávatelia sa ich obávali najviac.

Najvážnejším posunom je taká definícia závislej práce, podľa ktorej budú podniky môcť aj naďalej najímať namiesto zamestnancov živnostníkov bez vážneho rizika, že za to bude firma alebo jej pracovník – živnostník postihnutý.

Robert Fico v rokovaní, na ktorom podnikateľov zastupovali napríklad Slavomír Hatina zo Slovintegry či Jozef Špirko z Penty, súhlasil s kompromisným návrhom týkajucim sa práce živnostníkov.

„Dohodli sme sa, že v novelizácii Zákonníka práce bude presná formulácia závislej práce, čo vylúči v praxi také prípady, aby napríklad predavačka v Tescu bola živnostníčkou,“ doplnil Fico.

Zamestnávateľom ustúpil aj v otázke prípravy výkonových noriem. Pôvodná predstava odborárov tak, ako ju do novely vpísali na ministerstve, predpokladala, že s každou normou budú musieť súhlasiť.

Kompromis nechá odborom právo hovoriť do toho, kto má koľko robiť. Ich protesty však budú vypočuté iba vtedy, ak ich potvrdí inšpektorát práce. Ten by na norme tak, ako ju stanovil zamestnávateľ, musel nájsť nie­čo, čo by odporovalo zákonom alebo iným normám.

Napriek dohode o dvoch bodoch odchádza novela na rokovanie vlády a zrejme aj do parlamentu bez podpory zamestnávateľov.

Do vlády napriek tomu odchádza novela Zákonníka práce s množstvom sporných miest. „Z tridsiatich sporných bodov, o ktorých sme chceli s premiérom rokovať, ostalo nedoriešených dvadsaťosem,“ pripomenul Špirko.

Za najvážnejší problém označili povinnosť platiť zo zákona od­borových funkcionárov v pod­nikoch. „Zásadne nesúhlasíme s tým, aby zamestnávatelia zo zdrojov, ktoré sú určené všetkým zamestnancom povinne znášali náklady na činnosť odborových funkcionárov,“ povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.

Na čom sa dohodli

Zamestnávatelia na rokovaní u premiéra včera dosiahli najmä to, že „závislou prácou“ podľa zákona by mala byť len taká činnosť, ktorá splní všetkých osem stanovených podmienok a nielen tri z nich.

V praxi by podľa kompromisnej definície nebolo jednoduché podnikom dokázať, že majú kontrakt so živnostníkmi, ktorí by mali byť zamestnancami.

Definícia závislej práce má znieť takto: „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu v pracovnom čase na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určitých činností.“

Popis závislej práce bude po novom podstatný preto, lebo zamestnávateľ by mal do zamestnania prijať každého, kto spĺňa jeho definíciu. Po dohode by tiež už by nemalo platiť, že podnik vykonáva svoju hlavnú činnosť „najmä“ vlastnými zamestnancami.

Spornou zostáva otázka odstupného. Odbory a vláda navrhujú, aby k dvom mesiacom vyplateného odstupného pribudli aj dva mesiace výpovednej lehoty. Doteraz si mohli podniky, respektíve zamestnanci vyberať.

Návrh, ktorý odbory predložili včera, hovoril o päťdňovej výpovednej lehote a trojmesačnom odstupnom.

Zamestnávatelia ho neprijali, s vysvetlením, že by im automaticky zvýšil náklady pri prepúšťaní.

Stĺpček Ivana Štulajtera
Povstanie

Zmena Zákonníka práce mala byť podľa premiéra Roberta Fica zákonom roka. Smer sa dohodol s odbormi, že dnešné údajne ultraliberálne pracovné právo vráti do podoby prívetivejšej pre ľudí práce. Pri zamestnancoch sa zviezli aj odborárski predáci. Chceli si zákonom obnoviť niekdajšie práva, ktoré stratili rovnako ako rešpekt, spôsobený poklesom členskej základne.

Viac práv pre odborárov však znamená menej práv pre zamestnávateľov a v konečnom dôsledku viac rizík pre vlastníkov kapitálu. To isté možno povedať aj o väčšej ochrane zamestnancov. A povedať možno aj to, že v konečnom dôsledku na nevyvážené pracovné právo doplatia všetci: zamestnávatelia, odbory, zamestnanci i majitelia firiem.

Odpor, ktorý návrhy zmien zákonníka vyvolali, sú nevídané. Smer, ktorý žije v predstave, že úroveň pracovného práva má pramalý vplyv na zamestnanosť, musel pre­kvapiť. Proti zákonníku sa zjednotili rôznorodé zamestnávateľské organizácie, automobilky, na ktorých stojí a padá hospodársky rast, zahraničné obchodné komory. Je to také slovenské zamestnávateľské povstanie.

Ak nemá byť Smer len stranou vzdoru, musí dokázať zaradiť spiatočku. Partaj, ktorá sa zabivakovala na ľavici, tak získa cennú skúsenosť: tichý ústup sa dôstojne urobí ťažko, keď bol útok lomozivý. Toľko k zákonu roka.