Od začiatku vojny v Iraku sú mimo domova takmer štyri milióny ľudí. Polovica z nich sa snaží uchytiť v zahraničí, druhá žije v Iraku v provizóriu či u príbuzných. Obe skupiny majú jasno, že sa domov zatiaľ nechcú vrátiť. Väčšinu z nich vyhnalo sektárske násilie a hrozby smrťou. Aj tento mesiac sa na útek vydá 40– až 50–tisíc Iračanov.
OSN a humanitárne organizácie upozorňujú, že kvôli irackým utečencom hrozí humanitárna kríza celému Blízkemu východu. Vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres včera v Ženeve na prvej konferencii, ktorá sa pokúša riešiť ich problém, vyhlásil, že ide o najväčšiu krízu v regióne od exodusu Palestínčanov po vzniku štátu Izrael v roku 1948.
Podľa agentúry AFP až 95 percent tých Iračanov, čo opustia hranice vlasti, zostáva na Blízkom východe. Hlavne v susedných krajinách. Tie tvrdia, že už nie sú schopné prijímať ďalších ľudí a varujú pred konfliktmi utečencov s domácim obyvateľstvom. Humanitárne organizácie preto žiadajú Američanov a Európanov, aby prijali čo najviac irackých utečencov.
Pomôcť by mali aj Briti
Organizácia Human Rights Watch tvrdí, že najaktívnejší by mali byť Američania a Briti, ktorí sa najviac podieľajú na probléme. Washington tento rok prijme 7000 utečencov (minulý rok asi 200), Londýn nerobí takmer nič. Dokonca nepomáha ani tým, ktorí mu v Iraku slúžili.
Denník Guardian informoval o troch irackých prekladateľoch pracujúcich pre britské jednotky v Basre. Dnes sú v Sýrii, kde im britský konzulát odmieta pomôcť so žiadosťou o azyl v Británii. Londýn uznal len 12 percent irackých žiadostí o azyl, kým Švédsko 95 percent.
Pre Iračanov je stále najjednoduchšie utekať do susedných krajín. Hlavne v Sýrii a Jordánsku sa ich prílev snažia eliminovať. Utečenci zaťažujú sociálny, zdravotný systém a údajne sa podieľajú aj na zvyšovaní inflácie. Podľa sýrskeho analytika a poslanca Muhammada Habaša predstavujú aj iné nebezpečenstvo: „Prišli sem po sektárskych útokoch. Možno sa tu chcú niekomu pomstiť,“ povedal pre Fransisco Chronicle.
Ďalším problémom sú utečenci vnútri Iraku. Počas vojny sa veľmi zmenilo náboženské zloženie rôznych častí krajiny, vymizli sunnitsko-šiitské osídlenia. Vláda tiež plánuje presuny obyvateľov podľa etnického kľúča.
