Ako by ste zhodnotili záujem firiem na Slovensku o po-istenie?
- Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Dôležité je napríklad to, kto je vlastníkom spoločnosti. Firmy so zahraničnou účasťou kladú veľký dôraz na poistenie, pretože v západnej Európe je poistenie vžité a spoločnosti ho pokladajú za súčasť podnikania. O niečo horšie je to s domácimi podnikateľmi.
Nemajú o poistenie záujem?
- Opäť je to rôzne. Mnohým napríklad vyhovujú staré zmluvy, ktoré majú uzatvorené ešte z čias Slovenskej poisťovne. Princípy poistenia však boli iné. Napríklad budovy a hnuteľné veci sa poisťovali aj na účtovné hodnoty, ktoré však väčšinou nezodpovedajú novým cenám. A vzhľadom na skutočnosť, že táto suma je podkladom pre výpočet poistného, tak aj poistné bolo samozrejme nižšie. A práve to podnikateľom často vyhovuje. Ale väčšinou len do chvíle, kým nedôjde k poistnej udalosti, pretože nízkej poistnej sume zodpovedá aj adekvátne plnenie poisťovateľa.
Takže rozhodujúcim krité-riom pri výbere poistenia zostáva aj u firiem cena?
- Nerád to hovorím takto. Ale bohužiaľ, často sa najmä kolegovia v regiónoch stretávajú s tým, že hlavným kritériom je cena a rozsah krytia je na druhom, prípadne až ďalšom mieste. To nás, samozrejme, mrzí, lebo naša filozofia je ponúknuť klientovi maximálny rozsah krytia.
Čo malí podnikatelia? Ako je to s poistením v ich prípade?
- Pri malých podnikateľoch vidíme obrovské rezervy. Vyplýva to najmä z toho, že veľa živnostníkov začalo podnikať, dá sa povedať, z donútenia. V posledných rokoch viaceré fyzické osoby poberajúce príjmy zo závislej činnosti (zamestnanci) prešli na živnosť, pretože to bolo pre ich zamestnávateľov z pohľadu ekonomickej efektívnosti výhodnejšie. A títo živnostníci si prakticky neuvedomujú, že sú samostatné podnikajúce subjekty a mali by mať uzatvorené minimálne poistenie zodpovednosti za škodu. Čo považujeme za najdôležitejšie, pokiaľ nevlastnia v rámci podnikania aj nejaký majetok.
Poistenie zodpovednosti za škody je o to dôležitejšie, že pri podnikaní živnostníci za svoje záväzky ručia celým svojim majetkom. A človek môže aj neúmyselne spôsobiť škodu, ktorá je podstatne vyššia ako hodnota toho čo vlastní.
- Presne tak. Viete, veľakrát živnostník vykonáva tú istú prácu ako vykonával aj predtým, robí ju pre tú istú spoločnosť alebo podnikateľa. Čiže to nie je klasický živnostník, ktorý by ponúkal svoje produkty alebo služby pre viaceré právnické alebo fyzické osoby. On akoby zostal vo svojom duchu v pracovnoprávnom vzťahu. Ale v skutočnosti sa zmenila jeho právna forma a z toho vyplývajúce záväzky aj povinnosti. Už nevystupuje ako zamestnanec voči zamestnávateľovi, ale ako jedna podnikajúca fyzická osoba voči druhej podnikajúcej osobe. Čiže tu je obrovská rezerva v uvedomení si tejto zmeny.
Dá sa tá rezerva vyčísliť?
- Podľa štatistík má z našich klientov, ktorým poisťujeme majetok uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu len okolo sedem percent, čo je naozaj veľmi nízke číslo. Situácia sa vstupom do Európskej únie zlepšuje. Príchod zahraničných investorov aj vstup zahraničných vlastníkov do našich podnikateľských subjektov k tomu prispievajú. Pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch totiž priamo vyžadujú, aby sa dodávateľ pri výberových konaniach preukázal takýmto po-istením. Cítime to naozaj zvýšeným tlakom zo strany podnikateľských subjektov. Tej práce je podstatne viac a požiadavky sú oveľa rozmanitejšie. Takže v tomto smere sa to zlepšuje, ale aj tak je to stále málo.
Čo dokáže podnikateľov presvedčiť, že poistenie zodpovednosti za škodu potrebujú?
- Okrem účasti na výberovom konaní často až to, že spôsobia nejakú škodu alebo sa vo svojom okolí dozvedia o takom prípade, kedy vznikla nejaká škoda. Inak tá potreba u nich väčšinou ani nevznikne. My sa snažíme o osvetu prostredníctvom našich obchodných zástupcov a sprostredkovateľov poistenia. Podporujeme to aj marketingovými aktivitami, ale nie je to jednoduché. Je to určitý vývoj, lebo v minulosti nebolo zvykom, že si poškodení uplatňovali náhradu škody. V Spojených štátoch, kde sa množstvo právnikov živí práve vymáhaním škôd, je aj objem prijatého poistného z poistenia zodpovednosti za škody vyšší ako z poistenia majetku. Ale postupne to prichádza aj na Slovensko. A začína to práve u podnikateľských subjektov, ktoré si začínajú tvrdo vymáhať svoje práva v prípade nutnosti aj na súde.
O akých škodách vlastne hovoríme?
- Charakter škôd, ktoré podnikateľ môže spôsobiť je naozaj rozmanitý. Nie je to len súvislosť s vlastníctvom majetku, ale napríklad aj s typom prevádzky. Najnovšie sa pracuje na produkte pre poistenie environmentálnej zodpovednosti, pretože aj Slovensko prevezme smernicu Európskej únie, ktorá upravuje zodpovednosť za škody pri určitých typoch činnosti podnikateľských subjektov, ktoré spôsobia škodu na chránených druhoch rastlín a živočíchov a chránených biotopoch.
Vráťme sa ešte k starým poistným zmluvám. Ak by sa podnikateľ rozhodol overiť si aktuálnosť svojej poistnej zmluvy, na čo by sa mal zamerať?
- V prvom rade sa musí pozrieť čo má vlastne poistené, pretože pri starých poistných zmluvách je ich aktuálnosť naozaj vysoko otázna. Pri majetkovom poistení, ktoré je na Slovensku veľmi populárne, sa totiž môže stať, že klient má poistené niečo, čo už ani neexistuje. Potom je potrebné prehodnotiť poistnú sumu. Tá by mala zodpovedať novej hodnote, či už ide o nehnuteľnosti, hnuteľné veci alebo stav zásob. Ďalším krokom by malo byť prehodnotenie poistných rizík. V súčasnosti poisťovatelia ponúkajú aj možnosť výberu poistných rizík, to znamená, že klient nemusí mať poistený celý rozsah krytia, ktorý daný produkt ponúka. Vždy je samozrejme dobré pritom zhodnotiť polohu majetku, možnosť ohrozenia niektorými rizikami a podobne. No a v neposlednom rade je dôležité preveriť či výber jednotlivých typov poistenia, ktoré klient má, zodpovedá aj druhu podnikania, ktoré vykonáva. Poisťovatelia ponúkajú špecifické druhy poistenia, ktoré sa môžu týkať rôznych podnikateľských činností. Niektorých viac, niektorých menej. Okrem poistenia majetku a zodpovednosti za škody napríklad poistenie strojov, elektroniky, stavebných a montážnych prác, poistenie prepravy a podobne.
V akom časovom horizonte by ste firmám odporučili vrátiť sa k poistnej zmluve a prehodnotiť ju, aby bola stále aktuálna a nevystavovali sa riziku podpoistenia?
- Závisí od toho, čo je poistené. Ak hovoríme napríklad o poistení zásob, tak by som povedal, že minimálne dvakrát za rok je vhodné pozrieť sa aspoň na výšku poistných súm, pretože stav zásob neustále kolíše. Pri poistení nehnuteľností nie je pravidlom, aby si firma každý deň dokupovala alebo budovala nejakú nehnuteľnosť, takže v tomto prípade sa to dá ľahšie ustriehnuť. A pri hnuteľnom majetku je pohyb hodnoty opäť samozrejme vyšší.
V čom sa vlastne produkty jednotlivých poisťovní líšia? Ak teda odhliadneme od ceny, ktorá je zvyčajne zjavná.
- Všeobecné poistné podmienky konkurenčných poisťovní na Slovensku sú v podstate dosť podobné. Tam by sa nejaké zásadné rozdiely nenašli. Dôležité však je to, čo je uvedené už v konkrétnom návrhu alebo v ponuke poistnej zmluvy. Napríklad plnenia pri veľkých živelných rizikách ako sú povodne alebo zemetrasenia bývajú určitým spôsobom limitované. A často sa stáva, že v bežných ponukách poisťovní tieto limity nie sú uvedené alebo nie sú zdôraznené. Preto si napríklad vo verejných súťažiach obstarávatelia už spravidla dávajú podmienku, aby každý poisťovací subjekt predložil návrh poistnej zmluvy v takom tvare, v akom by ho bolo možné okamžite podpísať. Okrem limitov býva takým zásadnejším rozdielom aj rozsah ponúkaného poistného krytia.
Od čoho závisí aké limity dokáže poisťovňa klientovi ponúknuť?
- Od zaistenia. Každá poisťovňa na Slovensku musí určité riziká aj zaisťovať. Dá sa to prirovnať k tomu, ako keby sa poisťovňa ďalej poisťovala u zaisťovateľa, čím rozkladá vlastné riziko. A každá poisťovňa má vzhľadom na svoju veľkosť a objem predpisu poistného aj rôzne postavenie voči zaisťovateľom. Tým pádom dokáže vyjednať aj rôzne podmienky zaistenia zo strany zaisťovateľov. Uvedené sa môže prejaviť v cene poistného, v rozsahu ponúkaného krytia, v limitoch plnenia, ktoré môže poisťovateľ ponúknuť pre určité riziká a podobne.
Peter Világi, www.mfc.sk
