Takéto prípady sa stávajú pri platbe nižšej poistky, ktorá môže byť dôsledkom nesprávne určenej hodnoty majetku (podpoistenie) alebo poistením len na časovú cenu majetku.

Určenie poistnej sumy

Určenie správnej poistnej sumy je prvým krokom k uzavretiu kvalitného poistenia majetku. Pri určovaní poistnej sumy, to znamená sumy, na ktorú je majetok poistený sa v súčasnosti vychádza z dvoch základných možností:

Časová cena majetku - predstavuje novú hodnotu majetku zníženú o opotrebenie. Napríklad, ak určujeme časovú cenu 20 ročnej budovy, ktorá má životnosť 100 rokov, časová cena bude zodpovedať cene stavby, za ktorú by ju bolo možné postaviť novú na danom mieste v danom čase a potom túto novú cenu znížime o 20 %, čo predstavuje jej opotrebenie.

Nová cena majetku - predstavuje cenu majetku, za akú by ho bolo možné znova obstarať v prípade úplného zničenia. Napríklad, ak určujeme novú cenu

budovy, je to cena, za ktorú by sa dala postaviť nová budova rovnakých parametrov na danom

mieste.

Väčšina poisťovní umožňuje svojim klientom vybrať si na akú cenu si chcú poistiť svoj majetok. Časová hodnota majetku je vždy nižšia, preto aj poistenie na časovú cenu je pre klienta lacnejšie. Avšak pri poistnej udalosti poisťovňa zohľadňuje, že majetok je poistený na časovú cenu a poistné plnenie je zvyčajne pri škodách väčšieho rozsahu znížené o toto opotrebenie. Napríklad ak je už vyššie spomínaná budova poistená na časovú cenu 20 000 000 korún, nastane poistná udalosť a oprava budovy stojí päť miliónov korún, poisťovňa môže zohľadniť opotrebenie 20 % a poistné plnenie bude iba štyri milióny korún. Tomuto zníženiu plnenia môžeme zabrániť poistením majetku na novú cenu. V prípade takéhoto spôsobu poistenia poisťovňa nahradí stratu na majetku v plnej hodnote.

Za určenie poistnej sumy pri poistení majetku je zodpovedný klient. Pri určovaní poistnej sumy je potrebné byť dôsledný, pretože každá poisťovňa má na základe svojich všeobecných poistných podmienok pri poistnej udalosti právo na námietku podpoistenia. Podpoistenie znamená, že klient pri uzatváraní poistnej zmluvy určil poistnú sumu nižšiu ako je časová resp. nová cena majetku. Pri poistnom plnení má poisťovňa v takomto prípade právo znížiť plnenie v takom pomere v akom bola poistná suma určená klientom vo vzťahu k časovej resp. novej cene majetku. V praxi to znamená, že ak nová cena budovy je napríklad 30 miliónov korún a klient si ju v poistnej zmluve poistí na novú cenu, ktorú vyčísli na 20 miliónov, v prípade škody napríklad za šesť miliónov korún poisťovňa bude krátiť plnenie o 33 % a uhradí iba štyri milióny korún. Dôvodom je podpoistenie, teda fakt, že klient platil poisťovni poistné z hodnoty 20 miliónov korún a mal platiť poistné z 30 miliónov korún, teda ukrátil poisťovňu o 33 % plateného poistného, preto poisťovňa o toto percento zníži svoje plnenie. Poisťovňa zvyčajne skúma správnosť poistnej sumy až v prípade rozsiahlejšej škody, preto mnoho podnikateľov ani netuší, že sú vystavení riziku podpoistenia. V takomto prípade by mali využiť služby znalcov alebo maklérskych spoločností, ktoré môžu pomôcť pri určení správnej poistnej sumy.

Optimálna spoluúčasť

Druhým krokom ku kvalitnému poisteniu majetku je určenie optimálnej spoluúčasti. Pri určovaní výšky spoluúčasti je dôležitým faktorom charakter stratégie riadenia rizika v spoločnosti. V zásade rozoznávame dva základné prístupy k určeniu výšky spoluúčasti:

Stratégia prežitia - spoločnosť má záujem kryť poistením iba škody, ktoré by mohli ohroziť finančnú stabilitu spoločnosti, preto uplatňuje spoluúčasť do maximálnej sumy, ktorá je ešte akceptovateľná z hľadiska finančnej stability. Vysoká spoluúčasť sa, samozrejme, odrazí aj na cene poistenia, ktoré sa stáva lacnejším. V tejto stratégii riadenia rizika sa spoločnosť snaží kryť iba tzv. katastrofické škody, ktoré by mali pre spoločnosť likvidačný charakter.

Stratégia krytia každej škody - spoločnosť má záujem na zafixovaní nákladov vyplývajúcich z nepredvídateľných udalostí, preto volí minimálnu spoluúčasť, aby žiadna vzniknutá škoda nevytvárala dodatočné náklady na zvládnutie nepredvídateľných udalostí. Samozrejme, poistenie s minimálnou spoluúčasťou je oveľa nákladnejšie.

Na Slovensku ešte väčšina podnikateľov uplatňuje druhú možnosť krytia každej škody. Vo všeobecnosti by výška spoluúčasti nemala byť nižšia ako sú dodatočné náklady pracovníkov spoločnosti na likvidáciu tejto poistnej udalosti. To znamená, že ak je spoluúčasť napr. 1000 Sk a škoda na majetku 2000 Sk plnenie poisťovne by malo byť 1000 Sk. Ak však pracovník spoločnosti strávi pri riešení tejto poistnej udalosti čas, ktorý stojí spoločnosť napríklad 1000 Sk (hlásenie poistnej udalosti, účasť na obhliadke, príprava účtovných dokladov pre poisťovňu, telefonáty, atď.), celkové náklady spoločnosti na túto škodu predstavujú zo spoluúčasti 1000 Sk a v tomto prípade tiež 1000 Sk sú náklady na pracovníka. Plnenie z poisťovne je však iba 1000 Sk. Možno teda povedať, že pri takejto nízkej spoluúčasti celkové náklady na získanie náhrady z poisťovne prevýšia samotné plnenie poisťovne, nehovoriac o tom, že ak by bola spoluúčasť vyššia, aj samotné poistenie by sa stalo lacnejším.

Všeobecným trendom na Slovensku je postupné zvyšovanie spoluúčasti pri poistení majetku. Vo vyspelejších štátoch západnej Európy a USA je priemerná spoluúčasť niekoľkonásobne vyššia ako u nás. V neposlednom rade dôležitým faktorom pri určovaní výšky spoluúčasti je aj veľkosť aktív spoločnosti. Čím viac majetku spoločnosť vlastní, tým vyššia by mala byť spoluúčasť.

Ľubomír Hrehovčík

INIS International Insurance Service, s.r.o.