KĽAK, OSTRÝ GRÚŇ. Informácia o tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici požiada o vydanie Ladislava Nižňanského na Slovensko, nevyvolala v Kľaku a Ostrom Grúni takmer žiadne emócie. Po rokoch naťahovania sporu už nik neverí, že by sa tak naozaj stalo. Nižňanský je nemeckým občanom a spod obžaloby z vojnových zločinov tam bol oslobodený.
„Ľudia z oboch dedín celé roky žili v tom, že spravodlivosť sa predsa len ukáže. Dnes je tomu už ťažko veriť, “ hovorí 77- ročná Gizela Benčová z Kľaku. Smrti unikla s rodinou o vlások. Žili našťastie v hornej časti obce, kde obyvateľov nakoniec ušetrili. Rozhodovali však o tom doslova minúty. Z dolnej časti Kľaku počuli streľbu a zomierali tam ľudia. Najmladšie dievčatko malo iba tri mesiace. Čoskoro dorazili členovia protipartizánskej jednotky aj na horný koniec. „Sústredili nás na jednom mieste a v duchu sme sa pripravovali na smrť. Bol s nami aj pán farár s rodinou. Vyzvali ho, že môže vystúpiť z radu a ušetria ho. On sa rozhodol radšej zomrieť s nami, po nemecky ich ešte presviedčal, aby to nerobili,“ hovorí pani Gizela.
Už sa schyľovalo k streľbe, keď prišiel nemecký vojak s rozkazom, aby ľudí ušetrili. Z dediny však neostal kameň na kameni, lebo väčšinu domov vypálili. V dolnom Kľaku ostalo 84 mŕtvych. „Sú to momenty, ktoré sa vám zjavujú po celý život. A nik za to nenesie zodpovednosť,“ hovorí pani Benčová.
Smrť, doživotie, sloboda
V roku 1962 odsúdil krajský súd Nižňanského v jeho neprítomnosti na trest smrti za vojnové zločiny. Mal sa ich dopustiť ako veliteľ protipartizánskej jednotky Edelweiss v Kľaku, Ostrom Grúni a Kšinnej. Iba v Kľaku a Ostrom Grúni padlo za obeť takmer 150 ľudí. V závere minulého roka Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o doživotí pre Nižňanského a najvyšší súd zamietol sťažnosť jeho obhajcu. Nižňanský počas súdneho procesu v Nemecku účasť na popravách odmietol.
Starosta Ostrého Grúňa Ján Repiský považuje snahu dostať Nižňanského na Slovensko za zbytočnú. „Slovensko by iba zbytočne platilo náklady za ďalšieho väzňa. Skôr by som privítal, keby sa niekto zaoberal odškodnením obetí. Mnohým ľuďom, ktorí ostali bez rodín, sa žilo mimoriadne ťažko,“ povedal.
Nechutný anonym
Anna Nováková je posledným priamym svedkom vraždenia. Streľbu prežila pod telom mŕtvej sestry, prišla o celú rodinu a roky sa pretĺkala ako sirota. Odškodnenia sa nikdy nedočkala. „Nájdu sa aj ľudia, ktorí mi ešte po tých ukrutnostiach dokážu ublížiť,“ hovorí a vyťahuje obálku. Je v nej anonymný list, podpísaný fiktívnou Annou Nepartizánkou. Autor(ka) listu píše, že obyvatelia Kľaku si môžu za masaker sami. „Keby muži sedeli doma a nešli k partizánom, nemali by Nemci dôvod útočiť,“ píše sa v liste. „To sú veci, ktoré vám vyrazia dych. Čo som sa preto naplakala,“ hovorí pani Anna. Nižnanskému nič zlé neželá, lebo osud si každého aj tak nakoniec nájde. „Len by som mu priala prežiť aspoň časť z toho, čo sme zažívali my.“
