Dnes sa beží v Bostone stojedenásty raz najstarší maratón sveta. Pred 40 rokmi ho prvý raz zabehla žena: načierno. Pustili ju na štart, lebo si mysleli, že ide

o muža. Teraz ženy legálne tvoria vyše 40 percent z 23-tisíc účastníkov.

BOSTON, BRATISLAVA. Feministky v tom čase ešte šport nevzrušoval. Na olympiádach bola naj­dlhšou disciplínou pre ženy osem­stov­ka a americké atletické pravidlá dovoľovali vypisovať pre dámy behy dlhé nanajvýš pol míle (2,4 km).

Písal sa rok 1967. Apríl. Ale iný, ako zažívame tento rok v Európe. Dosť surový: veterný a chladný.

„Keby bolo teplo, odhalia ma už na štarte,“ tvrdí s úsmevom po štyroch desaťročiach Američanka bavorského pôvodu Kathrine Switzerová.

Dnešný maratón bude komentovať pre jednu z amerických televíznych staníc. Vtedy mala dvadsať a dlhé vlasy. Zopla si ich, na tričko si natiahla nepriliehajúcu mikinu a na ňu štartové číslo 261.

Prihlásila sa ako K. V. Switzer. Keby vypísala celé krstné mená Kathrine a Virginia, do štartovej listiny by ju určite nezapísali.

Žena a maratón, to bolo v tom čase ako voda a oheň, nezlučiteľné spojenie.

Po troch míľach ju aj tak odhalili. Riaditeľ pretekov Will Cloney dal zastaviť novinársky autobus, v ktorom sedel a svoj­mu zástupcovi Jockovi Semplovi nakázal vyduriť ženu z trate.

Jock sa rozbehol za ňou a dáma-nedáma, reval: „Dajte dolu číslo a vypadnite z trate!“ Dokonca sa jej ho zozadu pokúsil strhnúť z hrud­níka.

Zasiahol však Kathrinin „bodyguard“, jej vtedajší priateľ Tom Miller, vyše stokilový kladivár, ktorý s ňou bežal, podobne ako ich spoločný tréner zo sy­rakúzskej univerzity Arnie Briggs. V priekope skončil on, a nie ona. Semple zúril, ale neporadil si: Switzerová dobehla až do cieľa.

Pikantné zábery incidentu sa na druhý deň objavili vo všetkých bostonských denníkoch. O ďalších pár dní však americký zväz Switzerovú diskvalifikoval a Semplovi sa uľavilo.

Iba na pár rokov. Vývoj sa už nedal zastaviť.

Došlo na tvrdenia nemeckého experta Ernsta van Aaakena, že ženy majú v porovnaní s mužmi rovnaké, ak nie lepšie predpoklady na vytrvalostné športy.

V Bostone im prvý raz dovolili bežať maratón v roku 1972. O rok Kathrin oslovil Semple s návrhom „zabudnime“ a na líce jej dal „veľkú pusu“.

„Predtým, ako Jock v roku 1988 zomrel, som ho navštívila v nemocnici, aby som ho utešila: smiali sme sa a žartovali,“ povedala nedávno v rozhovore pre internetovú stránku boston.­com. „Bol to najlepší spôsob, ako mu povedať zbohom.“

Switzerová v roku 1974 triumfovala v New Yorku a ďalší rok si zabehla osobný rekord 2:51. Jej život však rozhodujúco ovplyvnil premiérový maratón v Bostone 1967.

„Zmenil aj spôsob života miliónov žien a ovplyvnil ženskú históriu,“ myslí si Switzerová.

Zabehla ho za štyri hodiny dvadsať. Nebol to žiaden supervýkon. Trinásťročnej Kanaďanke Maureen Wiltonovej o mesiac v Toronte namerali 3:15:22. Vtedy sa to zdal úžasný výkon, ale dnes je svetový ženský rekord v maratóne lepší o celú hodinu.

Ženský maratón má úžasný potenciál. Na štarte v Bostone bude dnes 1632 žien vo veku 25 – 29 rokov.