ister kultúry a podpredseda Smeru MAREK MAĎARIČ.
Ako vnímate výroky ministra Jahnátka o korupcii v obchode so zbraňami?
„Minister mohol voliť pregnantnejšie formulácie. Na konci toho rozhovoru však hovorí, že všetko, čo by v tomto zmysle podstúpili štátne podniky, sa musí diať zákonným spôsobom. Toto bola pointa jeho uvažovania, ktoré mohlo byť presnejšie.“
Je v poriadku, že služobné auto ministra Harabina využíva jeho manželka a syn?
„Ústavní činitelia by sa v takýchto prípadoch nemali obhajovať tým, že zákon to umožňuje. Určite by mali citlivejšie zvažovať, čo využijú, respektíve, akú výhodu prenesú na svojich rodinných príslušníkov.“
Ministerka Tomanová si nedávno pri dôchodkovej reforme pomohla Hitlerom. Bolo to šťastné?
„Zrejme chcela upozorniť na nejaké riziká. Zvolila teda prirovnanie, ktoré pritiahlo pozornosť. Ako politička by však mala používať iné príklady zneužívania penzijných fondov.“
Vyhovuje vám pozícia straníckej dvojky?
„Nemyslím, že som stranícka dvojka.“
Vicepremiér Čaplovič povedal, že premiér sa najčastejšie radí s vami.
„V rovnakej miere sa radí aj s Pavlom Paškom, Robertom Kaliňákom či Dušanom Čaplovičom. Máme pravidelné stretnutia vedenia, nemám pocit výsadného postavenia.“
Čaplovič však hovorí, že máte k Ficovi predsa len bližšie.
„Jeho postoj zrejme vyplýva z minulosti, keď som bol šéfom volebnej kampane, respektíve mediálneho oddelenia Smeru. Navyše sme boli v opozícii, takže som sa s predsedom stretával denne.“
Odkedy sa poznáte s Ficom?
„Od začiatku roku 2000. Keď ma oslovili na pozíciu hovorcu, pracoval som v jednej reklamnej agentúre. Bral som to ako dočasné rozšírenie obzoru. Politika ma však vtiahla viac, ako som predpokladal.“
Zmenil sa?
„Určite získal obrovské skúsenosti. Začínal so Smerom od nuly ako s mimoparlamentnou stranou, zato s vysokými ambíciami. Prešiel aj obdobím čiastočného neúspechu, čo v ňom upevnilo vlastnosti bojovníka. Dnes sme v Smere kompaktná partia. V istom období sme sa naučili netrvať tak kŕčovito na vytýčených cieľoch.“
Myslíte volebnú prehru v roku 2002? Smer vtedy pôsobil prehnane suverénne, po Slovensku boli bilbordy Voľte Fica za predsedu vlády.
„Áno. Neviem, či sa to dá nazvať pokorou, dnes to však berieme tak, že keď niečo nevyjde, svet sa nezrúti. Smer nie je strana na jedno použitie ako ANO či SOP. Aj vďaka nám sa politická scéna na Slovensku štandardizuje.“
To myslíte vážne? Smer sa nespráva ako štandardná sociálno-demokratická strana.
„Podľa čítankových vzorcov možno nie. Správame sa sociálnodemokraticky adekvátne situácii, aká je na Slovensku. Všetko má svoj čas.“
Čo to znamená adekvátne situácii? Reformy ste veľmi nezmenili, občas rozdáte nejaké peniaze. Nie je to o lacných gestách a marketingu?
„Znížili sme aj DPH na lieky, zvýšili minimálnu mzdu, chceme zmeniť Zákonník práce.“
Stále sa však nesprávate ako socialisti v západnej Európe.
„Je pravda, že sme dosť razantne kritizovali predchádzajúcu vládu. V istom okamihu sa však začalo Smeru vnucovať, že všetko zbúra, zruší reformy. Dnes sa nám naopak vyčíta, prečo sme to neurobili.“
Pretože neplníte sľuby, s ktorými ste vyhrali voľby.
„Áno, hovorili sme, že niečo zrušíme. Ale hovorili sme aj to, že niečo budeme korigovať, iné zachováme.“
Robert Fico stále opakoval, že urobí zásadné zmeny reforiem, ktoré presadila krajne pravicová vláda.
„Treba brať do úvahy, že vznikla nejaká koalícia, ktorá vypracovala spoločný vládny program. Podstata nášho programu je v ňom zapracovaná. Na jeho realizáciu máme štyri roky.“
Pred voľbami Fico takisto povedal, že zruší rovnú daň. Nestalo sa.
„Znížili sme odpočítateľnú položku.“
Filozofia rovnej dane zostala zachovaná.
„Nie celkom. No nemyslím, že robíme čisto pragmatickú politiku. Určite sme limitovaní aj zodpovednosťou zachovať istý makroekonomický rámec a podmienky na prijatie eura.“
Fica vnímate ako bojovníka, hovoríte o ňom len v pozitívnom duchu. Je niečo, čo mu vyčítate?
„Neviem na to odpovedať, nemám dostatočný odstup. Myslite si, čo chcete, ale Robert Fico je v slovenských pomeroch výnimočný politický talent. A myslím, že znesie aj náročnejšie európske kritériá.“
Monika Beňová však hovorí, že Smer buduje kult moci Roberta Fica.
„Boli by ste prekvapení, ako starostlivo sa snaží získavať si podporu vo vedení strany. Nespomínam si, že by niekedy rozhodol bez toho, aby veci prediskutoval. Je však pravda, že má ako líder v Smere silné postavenie.“
Kto poradil Ficovi, aby vládol s Mečiarom a Slotom?
„To rozhodnutie vzniklo tak trochu aj vylučovacou metódou.“
Čaplovič preferoval variant s KDH a SNS. Čo vy?
„V istej chvíli sa tento variant pozdával mnohým. No KDH sa nevedelo rozhodnúť, takže v konečnom dôsledku som podporil súčasnú koalíciu.“
Fico pred voľbami Mečiara odmietal s tým, že mu neverí. Nie je to problém?
„Mikuláš Dzurinda bol v oveľa tvrdších konfliktoch s Mečiarom, aby ho napokon akceptoval.“
Čaplovič po pár mesiacoch vlády s Mečiarom povedal, že je deštruktívny politik, ktorý sa vyžíva v zákulisných hrách. Ako ho vidíte vy?
„Ako skúseného politika, ktorý pri vstupe do vlády akceptoval, že dominantnou stranou bude Smer, takže netrval na niektorých cieľoch HZDS.“
Vy mu veríte?
„Nestaval by som to len do pozície, či niekomu verím, alebo nie. Dôležité je, či sa viete v konkrétnych situáciách s partnermi dohodnúť a hlasovať. Zatiaľ to funguje.“
Diskutujete v strane aj o Ficovom vzťahu k médiám?
„Áno.“
Prečo je taký konfrontačný?
„Ten vzťah sa vyvíjal postupne. Myslím, že môže mať oprávnený pocit, že médiá nepristupujú k Smeru, a špeciálne k Robertovi Ficovi, objektívne. Je pritom paradoxné, že sa to začalo v čase, keď sme boli v opozícii.“
Vtedy to však nebolo také vypuklé. Ako hovorca Smeru ste totiž mali s novinármi korektné vzťahy. Nie je problém v Silvii Glendovej?
„Určite sme každý iný. Silviu Glendovú som uviedol do pozície ja, ona však pôsobí v iných podmienkach, je pod väčším tlakom. Myslím, že so svojou úlohou sa vyrovnala statočne.“
Problém je teda vo Ficovi? Cíti sa ukrivdený?
„Myslím, že rozlišuje medzi médiami. Existuje napríklad médium, ktoré s ním vedie osobnú vojnu.“
Plus 7 dní?
„Áno. Bulvár dokonca pred voľbami atakoval jeho syna. Vypočúvali ho cez bytový telefón, v tom čase mal možno deväť rokov. Postupne sa to vo vás hromadí, je to aj o emóciách.“
Prečo nekomunikuje ani so serióznymi médiami?
„Zoberte si, ako sa médiá postavili k tejto vláde. Svojím spôsobom nabehli na rétoriku bývalej koalície, že keď sa Smer dostane k moci, nastane katastrofa. Médiá k nám od začiatku pristupujú s istou zaujatosťou, preto je náš vzťah k nim rôzny.“
V prípade verejnoprávnych médií to však neplatí. Premiér chodí pravidelne diskutovať do Slovenského rozhlasu, aj na zahraničné cesty berie väčšinou len ľudí z SRo, STV či TASR. Prečo selektuje?
„Máte pocit, že rozhlas, ktorého riaditeľka bola zvolená ešte za minulej vlády, je pod kontrolou Smeru? To, že sa niektorí ľudia z rozhlasu po voľbách ocitli v pozícii hovorcov ministrov, súvisí skôr s tým, že museli odísť a databáza schopných ľudí, ktorí pracujú v médiách, nie je až taká veľká.“
Otázka stojí inak – do verejnoprávnych médií dosadzujete svojich ľudí, lebo na súkromné nemáte vplyv. Šéfom TASR sa stal váš bývalý spolupracovník Jaroslav Rezník, predtým ste vymenili vedenie spravodajstva STV.
„Nikoho nedosadzujeme. Pokiaľ ide o pána Rezníka, považujem ho za schopného manažéra, ktorý začal na ministerstve pracovať ako referent ešte za Františka Tótha. Čo sa týka STV, viete doložiť, že spravodajstvo robí od momentu, keď tam nastúpil pán Šmihula, nadprácu v náš prospech?“
Po voľbách volal premiér vtedajšiemu šéfovi spravodajstva STV Kyškovi, keď sa mu nepáčilo, že televízia nemonitorovala jeho cestu do Talianska. Nový riaditeľ Hreha potom Kyšku odvolal z funkcie. Vy ste zase telefonovali redaktorovi Antonovi Molnárovi. Bolo to v poriadku?
„Už si presne nespomínam na premiérov telefonát Kyškovi. Pokiaľ ide o pána Molnára, volal som mu preto, že v šote použil citát Bélu Bugára, že mám blízko k nacionálnym názorom, pričom som netušil, kde také niečo zaznelo. Redaktora som o nič nežiadal, len som vyjadril názor, že v prípade invektív by mala reagovať aj druhá strana.“
Neprekáža vám, že po voľbách sa dostali do funkcií aj ľudia, ktorí sú spájaní s mecenášmi Smeru?
„Neviem, o akých mecenášoch hovoríte.“
Najmä o Jurajovi Širokom, ale aj o Vladimírovi Poórovi či Jozefovi Brhelovi.
„Na základe aktuálnej situácie v SMK som počul aj o nejakých mecenášoch tejto strany.“
So Smerom sa spájajú mecenáši oveľa dlhšie a intenzívnejšie.
„Áno, pamätám sa, že o tom hovoril pán Dzurinda, ktorý sa odvolával na nejaký mienkotvorný týždenník. Stále mi však chýbajú dôkazy. Začína to mať úroveň goebelsovskej lži, že keď stokrát niečo zopakujete, je to pravda.“
Širokého dcéra a nevesta sú asistentkami poslancov Smeru. Ľudia, ktorí s ním podnikali, sa dostali do podnikov ako Transpetrol, jeho syn tam radí finančnému riaditeľovi. Poór dosadil svojho človeka do Carga, Brhelov syn je poslancom Smeru v bratislavskom VÚC.
„U ľudí, ktorí sú dlhodobo činní v ekonomike, majú široké portfólio firiem a kontaktov, určite nájdete nejaké prepojenie s tými, ktorí nastupujú do dozorných či správnych rád. Nechápem, prečo z toho vyvodzujete, že je to dôkaz o existencii mecenášov.“
Nehovorím o dôkazoch, ale o evidentných prepojeniach, ktoré sa premietli do obsadzovania funkcií.
„Pán Široký má jednoducho bohatú podnikateľskú minulosť, je dlhoročným športovým funkcionárom, určite má veľa spolužiakov z gymnázia aj z vysokej školy. Na malom Slovensku by bolo priam raritou, keby sa investigatívnou žurnalistikou nevypátralo nejaké náhodné prepojenie.“
Otázka je, či nie je tých prepojení a ľudí vo funkciách priveľa.
„Miera tých prepojení nie je dôkazom, že existujú nejakí mecenáši.“
Začínali ste ako hovorca Smeru, dnes ste ministrom kultúry. Máte predstavu, čo ďalej?
„Nie. Netušil som ani to, že budem ministrom. Pred voľbami som si myslel, že budem v parlamentnom výbore pre médiá a kultúru. Nateraz budem spokojný, keď sa mi podarí naplniť tento mandát na úrovni.“
