(vínopis z Južnej Moravy)"Tak, príjemné opíjanie," zaželali nám kamaráti, keď sa dozvedeli, že na sviatky ideme na vínnu cestu juhomoravským krajom. Ochutnávka vín v tomto Bohom obdarenom regióne však nemá nič spoločné s túžbou po zmenených stavoch vedomia, tak ako návšteva luxusnej reštaurácie alebo suši baru nie je a nemôže byť bohapustým obžieraním.

Vlastne áno. Kvalitné víno na Južnej Morave predsa len spôsobuje zmenené stavy vedomia a dokonca ešte pred degustáciou. Víno je tu totiž alfou a omegou všetkého, spoluvytvára kryštalicky čistú atmosféru, architektúru, modeluje úsmevy na tvárach hostiteľov. Majitelia citlivejších nosov dokonca tvrdia, že mestečká vínom aj voňajú. To všetko vyvoláva ľahkú eufóriu.

V úhľadnom Pavlove je neprehliadnuteľná pivnica s nápisom Obecní vinotéka. Príznačné. V Bratislave nemáme žiadnu mestskú piváreň. Moravské víno však nie je len taký nejaký alkoholický nápoj, ale hýčkaný artikel, miazga krajiny, skvapalnené slnko. Zrazu je človeku nad slnko jasnejšie, prečo kresťania symbolizovali krv Pána práve vínom.

Od odchodu z Bratislavy uplynula hodina a zrazu sme v inom svete - v Mikulovskej vinárskej oblasti, jednej zo štyroch na Južnej Morave. V reči čísel to znamená tridsať obcí, 2659 pestovateľov a 4705 hektárov viníc. Ak nepatríte medzi askétov, máte dosť roboty.

Básnikom rýchlo a dobre

Po víne je každý básnikom, spieval Robo Grigorov a tieto vína naozaj vyvolávajú potrebu opisovať ich vlastnosti, hrať sa s každým hltom a užívať si ho, akoby mal byť posledný v živote. Ak sa vydáte na "vínny trip", nie je na škodu, keď s vami ide o niečo skúsenejší vinár, ktorý vás upozorní na veci, čo si treba všímať. Spolu potom analyzujete vône, rozoberáte chute, triedite odrody, zostavujete rebríčky, polemizujete. Možno namietnete, že toto nie sú žiadne zvlášť duchaplné debaty, ale duchaprázdne tiež nie sú a predovšetkým spoľahlivo zabudnete na slová, ako sú porada, cashflow, cieľová skupina, tržba, dedlajn, obedná pauza, uzávierka či denná norma.

"Cez pracovný deň sem nechodí veľa ľudí, ale cez víkend ich sem zavíta aj niekoľko stovák," hovorí someliér v Salóne vín Českej republiky. Je to pivnica, celoročne otvorená na zámku vo Valticiach. Štyri nezávislé komisie vyberajú, ktoré vína si zaslúžia tú česť. Môže ich byť len sto, ale tento počet sa nesnažte ochutnať na posedenie, teda "postátie". Vstupné na degustáciu stojí tristo českých korún a oprávňuje koštovať hodinu a pol. V knižočke, ktorú dostanete so vstupným, odporúčajú vyskúšať maximálne 25 vzoriek, nalieva sa len troška tri až štyri centilitre. Najprv posúdime farbu proti svetlu, potom víno roztočíme v pohári, aby sa uvoľnila vôňa, a prichádza na rad nos. Napokon necháme víno pôsobiť na celom jazyku a sledujeme, čo to spraví aj po prehltnutí. Chvíľu počkáme, okomentujeme, zajeme vyfasovaným pečivom a postúpime ďalej.

Víno pre amatérov

"Víno má sveložltú, povzbudivú farbu slnka. Po privoňaní sa nám ponúka sladký zákusok s nakrájanou broskynkou, egrešom, všetko zaliate nasladkastým želé, dozdobené zelenými listami pŕhľavy. V ústach pôsobí víno lahodne, hodvábne, dozreté hrozno ponúka jemnú mineralitu a zemitosť." Takto znie opis Müllera Thurgau ročník 2005, vína s prívlastkom neskorý zber. A je to tak, aj keď možno niekto necíti práve egreš a pŕhľavu, všetci vrátane úplných vinárov začiatočníkov uznávajú, že je to veľká lahôdka. Ak vám slovo víno evokuje nedobrú kyslotrpkú tekutinu z vysokoškolských krúžkovíc, ktorá sa pije len pre účinky, zabudnite. Skutočné víno je lahodné. A, samozrejme, oveľa drahšie, ako to v tučných litrovkách.

Víno pre profesionálov

Trochu zmätení sme z červených vín. V chuti mnohých z nich akoby sa na nás vyrútilo priveľa vnemov - veľmi horká čokoláda, čierne ríbezle, horká káva.

Dosť odrôd nám nechutí napriek tomu, že cena fľašky je aj päťsto českých korún. "Toto sú vína pre naozajstných odborníkov," vysvetľuje náš sprievodca, amatérsky someliér a muzikant Michal Oberman. "Majú komplexnú chuť, ktorá začiatočníka neosloví. Je to ako náročný džez, ten nič nepovie človeku, ktorý má s takouto hudbou len málo skúseností. K náročnej hudbe sa treba dostať postupne, a to isté platí aj pre tieto vína."

Byť fanúšikom dobrého vína znamená ísť po kvalite, nie po kvantite. Zo salónu vín Českej republiky odchádzame pevným krokom a plní chutí. Ako keby do nás vstúpila Južná Morava. Dobré víno komunikuje priamo so srdcom. Myslel som si, že agroturistika je čosi pre amatérskych agronómov, ktorí chodia obzerať, aká kde rastie raž a kde sú černozeme a hnedozeme, ale vidím, že táto záľuba má aj iné dimenzie.

V laboratóriu

Mikulov je také nádherné mestečko, že človek zatúži zobrať si ho do vrecka a odniesť do Bratislavy, aby sa z neho mohol tešiť stále. Ubytovanie v niektorom zo štýlových penziónov sa dá bežne zohnať za tristo českých korún na osobu a noc. Vínu neutečieme ani tu. V našom penzióne je vínne laboratórium. "Pestovateľom robíme rozbory vína," hovorí domáca a zároveň majiteľka certifikovaného laboratória Alice Becková. "U nás zákony umožňujú takéto súkromné pracoviská, na Slovensku to máte centralizované." Ideme pozrieť priateľov, ktorí bývajú v inom penzióne, chodia sem pravidelne a domáca je už ako ich rodina. "Veď my Moraváci sme Slováci, ktorým sa nechcelo ísť až do Prahy," žartuje teta a ponúka nás moravskými koláčmi.

Na Mikulovskom zámku

Mikulov stojí na kraji chránenej krajinnej oblasti Pálava, kde sú aj charakteristické pieskovcové vrchy. Sú miesta, kde to Stvoriteľovi vyšlo nadštandardne, a toto je jedno z nich. Na Veľkonočnú nedeľu nás čaká ochutnávka vín z pálavskej oblasti na Mikulovskom zámku. Tu sa platí sto sedemdesiat českých korún, za ďalších štyridsať máte pohár s vypieskovaným nápisom ako suvenír a ochutnávať môžete neobmedzene. Okrem dvoch výnimiek - mladíkov, ktorých koštovka zmohla (a ktorí podľa oblečenia nie sú miestni, ale turisti) - nevidíme zalkoholizovaného človeka. Nezabudnite, že účelom ochutnávky nie je pitie vína, ale jeho poznávanie, takéto čosi sa píše v "manuáli" k valtickému Salónu vín a platí to pre všetky ochutnávky. My už ochutnávame smelšie a odbornejšie ako včera, poučení, čo čakať od sauvignonu, rulandského šedého, muškátu ottonel, či veltlínskeho červeného (je to na počudovanie biele víno). Vedení naším skúsenejším sprievodcom, vyzbrojeným katalógom vín s presnými opismi, si už vyberáme aj domáceho producenta favorita, na ktorom sa všetci zhodneme a ktorý sa pre nás stáva popovým idolom až do konca pobytu (Marcinčák).

Ochutnávka vín je vec veľmi konštruktívna a my tento pocit zdôrazníme zdravotnou prechádzkou na Svatý kopeček. To je miestna kalvária s krásnym výhľadom. Naozaj, tento kraj si zaslúži pozornosť. Už aj pre sieť cyklotrás. Spojiť bicyklovanie s ochutnávkami chce možno pevnú vôľu, ale určite je to nezabudnuteľný zážitok.

Posledný večer bol smutný, lebo nestačilo. Nie vína. Mikulova. V Obecnej vinotéke už ideme na istotu a objednávame si rulandské bílé od nášho popového idola. Čašník je milý a vtipný, ako inak. Lúči sa s nami ako s priateľmi.

o o o

Mikulov je asi dva kilometre od rakúskych hraníc (čo signalizujú dve predajne s obrovským množstvom sadrových trpaslíkov). Späť ideme cez Rakúsko, kam pokračuje vinársky región. Kraj ako z havárie doktora Spružného vo filme Vesničko má středisková. To však už je námet na inú reportáž.