BRATISLAVA. Včera podala skupina 45 opozičných poslancov podnet na Ústavný súd vo veci extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Súd by mal preskúmať, či rozšírenie platnosti týchto zmlúv na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie, ktorá takéto zmluvy podpísala, je v súlade s ústavnými právami.
Ministerstvo môže pochybiť
Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) si myslia, že nimi kritizované ustanovenie výrazne poškodzuje podnikateľské prostredie.
„Núti zamestnávateľa riadiť sa kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, ktorú nepodpísal a s ktorou ani nesúhlasil,“ povedal viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
„Napadnutá novela je v rozpore s viacerými ustanoveniami Ústavy SR a porušuje aj Európsky dohovor o ľudských právach,“ povedal právny zástupca skupiny poslancov Radoslav Procházka.
Podľa neho sa narúša princíp zmluvnej voľnosti, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a práva na podnikanie.
Rezort práce môže rozhodnúť o extenzii, čiže rozšírení platnosti kolektívnych zmlúv, iba ak sú splnené štyri podmienky. Dve majú procesný charakter. „Ďalšie dve sú materiálnej podoby, kde ministerstvo skúma, či boli, alebo neboli splnené podmienky. V prípade, že sa ministerstvo dopustí omylu, zamestnávateľ nemá akúkoľvek možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom,“ povedal Procházka.
Komisia ministerstva bude skúmať, či podnik má podobný predmet podnikania a či má aj podobné sociálne a ekonomické podmienky ako iné podniky v odvetví, ktoré vyššiu kolektívnu zmluvu podpísali. Tu podľa Procházku môže nastať omyl, pretože na niektorých zamestnávateľov sa kolektívna zmluva prenesie a na niektorých nie, pričom obaja budú mať takmer rovnaké predmety podnikania aj podobné sociálne a ekonomické podmienky.
Sporný je aj spôsob presadenia novely
Zástupcovia zamestnávateľov vyjadrili vážne výhrady aj voči spôsobu, akým sa táto zmena znova dostala do legislatívy. Napadnuté ustavenie zákona prešlo začiatkom roka parlamentom na návrh poslankyne Smeru Jany Vaľovej, ktorá ho predložila cez zákon o kolektívnom vyjednávaní.
„Tento návrh nebol so zamestnávateľmi prediskutovaný. Toto je obchádzanie sociálneho dialógu,“ povedal Špirko.
Novelizáciu zákona cez novelu úplne iného zákona označil nedávno za neústavný český ústavný súd. Podľa jeho názoru takýto postup zákonodarcu je v rozpore s požiadavkou prehľadnosti právnych noriem a sťažuje prístup občanov k právu.
Neznalosť zákona neospravedlňuje
V minulosti sa už extenzia kolektívnych zmlúv na iných zamestnávateľov uplatňovala. Vyžadovala si však súhlas samotného zamestnávateľa s takouto zmluvou.
„Zákon spôsoboval problémy aj vtedy, ak mal podnik viac predmetov podnikania a zamestnávatelia nevedeli, ktorú kolektívnu zmluvu majú uplatniť,“ povedal člen Prezídia AZZZ Rastislav Machunka. O tom, ktorú zmluvu uplatniť, rozhodovala komisia ministerstva.
Podľa Procházku bol však spôsob aplikácie veľmi zvláštny. Ministerstvo vydalo výnos a zaviedlo extenziu, ale obsah tohto výnosu bol publikovaný v odbornom časopise. „Ak chcel zamestnávateľ vedieť, čo sa ho týka a akým obmedzeniam podlieha, bol nútený vyhľadať si konkrétne číslo,“ povedal.
Zamestnávatelia vyslovili obavu, že zavedenie takéhoto postupu výrazne obmedzí dostupnosť právnych noriem, ktoré ovplyvňujú ich podnikanie. A pritom sa musia riadiť tým, že neznalosť zákona ich neospravedlňuje. „Predpokladom, aby toto pravidlo platilo, je, že právna norma musí byť aj materiálne publikovaná a dostupná,“ povedal Procházka.
Zmeny
1991 – Ministerstvo práce môže ustanoviť právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie zamestnávateľov, ktorá túto zmluvu uzavrela.
2004 – Ministerstvo práce môže ustanoviť právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto zmluvu uzavrela, len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.
2007 - Ministerstvo práce môže ustanoviť právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto zmluvu uzavrela.
Zdroj: Zákon o kolektívnom vyjednávaní (krátené)
