BRATISLAVA. KYJEV. Kým Európska únia, politici v Poľsku či Litve sa k situácii na Ukrajine vyjadrujú nahlas, slovenská diplomacia doteraz neprehovorila.
„Situáciu veľmi pozorne sledujeme a analyzujeme. Nechceme ju však komentovať, keďže ide o ústavný spor, a ten môže rozuzliť len ukrajinský ústavný sud,“ povedal hovorca ministra zahraničných vecí Ján Škoda.
Prezident Viktor Juščenko nechal rozpustiť parlament, poslanci však jeho dekrét ignorujú. Tvrdia, že je neústavný.
Naša diplomacia označuje Ukrajinu za svoju prioritu. Slovensko napríklad získalo na Ukrajine pozíciu kontaktnej ambasády NATO.
O Ukrajine ako priorite hovorí slovenská diplomacia od oranžovej revolúcie v roku 2004, keď sa stal prozápadný Juščenko prezidentom. Vláda Mikuláša Dzurindu tvrdila, že slovenská pomoc pri demokratizácii na Ukrajine bude jednou z priorít diplomacie.
Podľa analytika Spoločnosti pre zahraničnú politku Alexandra Dulebu je pochopiteľné, že sa slovenskí predstavitelia k Ukrajine teraz nevyjadrujú. „Situácia je mimoriadne komplikovaná, ťažko povedať, ktorá strana má teraz pravdu.“ To, či sa slovenská diplomacia ďalej zaujíma o demokratizáciu na Ukrajine sa podľa neho ukáže v blízkom čase.
Podľa Škodu sa oranžová revolúcia s terajšou situáciou na Ukrajine nedá porovnávať, a preto Slovensko nezasahuje.
Presný opak urobili prezidenti Poľska a Estónska, ktorí sa pridali na stranu prozápadného prezidenta Juščenka.
S Janukovyčom aj Juščenkom sa v posledných dňoch stretol bývalý poľský prezident Alexander Kwasniewski, ktorý počas oranžovej revolúcie zohral rolu vyjednávača medzi znepriatelenými stranami.
Autor: rek, knm
