Deväťčlenné zoskupenie, ktoré terajší premiér dokázal vlani zjednotiť, aby zosadil z trónu najdlhšie vládnuceho premiéra v povojnovej histórii Talianska, sa za rok nezvratne rozkmotrilo. Prodiho „ľavý stred“ zvíťazil pred rokom len o chlp. Rovnako sa však drží pri moci. V Senáte vďaka dobrej vôli dvoch doživotných senátorov, v poslaneckej snemovni vďaka prebehlíkom z opozície.
„Vláda je ako šikmá veža v Pise. Nakláňa sa, ale nepadá,“ povedal minister spravodlivosti Clemente Mastella po februárovom hlasovaní o dôvere vláde, keď Prodi podal demisiu pre nezhody v zahraničnej politike. Vtedy jeho „deviatku“ z hrobu vytiahli doživotní senátori. Vláda v Chigiho paláci dostala druhú šancu, ale rozpory v jej vnútri sa prehĺbili. Ľavica volá po liberálnych reformách a stiahnutí vojakov z Afganistanu, katolíci hrozia po presadení zákona o registrovaných partnerstvách odchodom.
Za rok Prodi zosekal rozpočet o 35 miliárd eur a presadil potrebné zákony v zdravotníctve a obchode. S dôchodkovou reformou však nepohol ani o krok. Nemohol. Všetku energiu míňa na to, aby udržal vládu pohromade. Dláždi tak Berlusconimu cestu späť.
