Štátne lesy začali spracovávať kalamitné drevo aj vo vzácnych dolinách.
Kým ekologickí aktivisti považujú rozhodnutie za hrubý zásah do vzácneho ekosystému a tvrdia, že ťažba poškodí biotopy viacerých chránených druhov európskeho významu, ministerstvo životného prostredia ho prezentuje ako vybojovaný kompromis. Ťažiť sa totiž bude na ploche 86 hektárov len vo štvrtom stupni ochrany prírody, časť dolín v najvyššom piatom stupni zostane nedotknutá.
Ministerstvo tvrdí, že ťažba nebude mať na územie negatívny vplyv.
Hovorca Štátnych lesov TANAPu Marián Šturcel povedal, že s ťažbou sa začalo pre premnoženie lykožrúta.
Hovorca ministerstva Peter Višváder povedal, že pri odstraňovaní kalamity nesmie dôjsť k zraňovaniu a usmrcovaniu chránených živočíchov, k ich rušeniu v prirodzenom vývine, k ničeniu a poškodzovaniu ich biotopov, najmä obydlí, hniezd, miest rozmnožovania, získavania potravy, preperovania alebo zimovania.
Lesníci: Doliny chránime
S ťažbou bolo podľa hovorcu lesov TANAPu Mariána Šturcela treba začať, aby sa „pribrzdilo“ šírenie podkôrového hmyzu, znížilo riziko požiarov a uvoľnil priestor pre „lesoochranárske práce“.
Ochranári zdôvodnenie lesníkov odmietajú. Proti ťažbe ostro protestovali ochranári priamo v dolinách, zhruba 150 sa ich zišlo aj pred ministerstvom životného prostredia v Bratislave. Spracovávanie dreva podľa nich naruší unikátny ekosystém, ťažba je vraj navyše nezákonná. Doliny chcú preto vyhlásiť za „územie chránené občanmi“ a brániť ich aj vlastnými telami.
Robert Rajchl z lesoochranárskeho združenia Vlk tvrdí, že s ťažbou sa začalo bez povolení.Podľa neho premnoženie lykožrúta nehrozí a skutočným motívom sú ekonomické dôvody. V hre je podľa neho drevo za milióny korún.
„Toto je národný park, nie hospodársky les, kde stačí povolenie od lesníkov,“ tvrdí.
Krajský úrad nerozhodol
Lesníci s prácami začali na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Poprade a odborného stanoviska Krajského úradu životného prostredia v Prešove.
O ťažbe však mal podľa Rajchla krajský úrad riadne rozhodnúť a nielen vydať stanovisko. Pred rozhodnutím sa mali podľa neho posúdiť vplyvy na životné prostredie. Združenie sa s podnetom na porušenie zákona obrátilo na Štátnu inšpekciu životného prostredia, ktorá môže práce zastaviť.
Hovorca ministerstva Peter Višváder tvrdí, že ťažba je opodstatnená a vplyv na ochranu územia preukázala štúdia Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici a Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Nová správa parku mlčí
S ťažbou vyvrátených stromov nechcelo dlho súhlasiť ani vedenie Správy TANAP–u. Riaditeľa parku Tomáša Vančuru však pred pár týždňami odvolali. Hovoril, že za tým vidí vplyv lobistov a komerčné záujmy o rozvoj Tatier na úkor ochrany prírody. „Najčiernejším variantom bude, keď sa znovu rozozvučia motorové píly v Tichej a Kôprovej doline.“
Nový riaditeľ Pavol Majko nechcel povedať, či TANAP názor zmenil.
„Nehnevajte sa, dostal som usmernenie, že o Tichej a Kôprovej doline bude informovať hovorca ministerstva životného prostredia,“ povedal.
Environmentalista Mikuláš Huba hovorí, že sa začínajú napĺňať pochmúrne predpovede ochranárov.
„Načo potom ešte správa národného parku existuje a má riaditeľa, keď sa nemôže vyjadriť ani k tomu, čo sa deje na území jeho parku?“ pýta sa.
Doliny spomína aj správa IVO
Ťažbu dreva v chránených územiach spomína v Súhrnnej správe o stave spoločnosti za rok 2006 aj Inštitút pre verejné otázky. „Lesohospodári intenzívne informovali o masívnom premnožení podkôrového hmyzu. Presadzovali ťažbu popadaného dreva. Neinformovali však, že hmyz bol v Tatrách premnožený už pred smršťou. Na obranu ochranárov sa postavili nezávislí vedci. Vyzvali lesníkov, aby akceptovali existenciu národného parku a nevyvíjali pod rôznymi zámienkami tlak na ťažbu, ktorá zlikviduje prírodné hodnoty územia.
Jednostrannú argumentáciu lesníkov prechodne akceptoval minister životného prostredia Jaroslav Izák, ktorý v Tichej pripustil možnosť ťažby,“ píše inštitút.
(mp)
Ochranári chcú obsadiť doliny
Nespokojní ekologickí aktivisti hovoria, že Tichú a Kôprovú dolinu, kde sa opäť ťaží kalamitné drevo, vyhlásia oblasť za „územie chránené občanmi“, pretože volení zástupcovia štátu podľa nich zlyhali.
Na miesto aktivisti plánujú dopraviť stovky ľudí a nevylučujú, že územie zablokujú. Tichá a Kôprová dolina sú podľa nich najväčšou súvislou divočinou v Tatranskom národnom parku, ale aj na celom Slovensku. „Urobíme živú reťaz a obkolesíme doliny. Budeme sami chrániť majetok a prírodu, keď ju nedokáže ochrániť štát,“ vyhlásili včera na mieste ťažby Vilo Bartuš a Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia Vlk.
Lesníci tvrdia, že blokáda by spôsobila veľké straty najmä TANAP-u. Všetky povolenia na ťažbu vraj majú v poriadku. „Keď to zablokujú, zostaneme s mechanizmami dolu a budeme čakať.“ Obávajú sa odchodu lesných robotníkov do Česka.
Prístupovú cestu do Kôprovej doliny blokovala včera asi tri kilometre od miesta ťažby súkromná bezpečnostná služba. Tabuľky upozorňovali na zákaz vstupu do dolín až do 31. júla. Všetky boli napísané iba po slovensky.
Baláž tvrdí, že je to neštandardné opatrenie. „Rozhodnutie nemá pečiatku, takže sme ho nerešpektovali. Okrem toho na niekoľko mesiacov bráni turistom vstúpiť na obrovskú plochu parku, asi 10-tisíc hektárov.“
Nespokojní aktivisti sa včera pokúšali v Kôprovej doline vysvetľovať pilčíkom a lesníkom, že porušujú zákon. Na pokojne protestujúcich približne 25 ľudí z Vlka zavolali lesníci štátnu políciu. Všetkých ich legitimovala a vyzvala, že porušujú nariadenie o zákaze vstupu. Postupne sa ochranári rozišli a pilčíci pokračovali s dvomi lesnými traktormi v ťažbe.
Baláž hovorí, že v Tatrách je všetko naopak. „Prišli sme upozorniť na porušenie minimálne štyroch častí zákona o ochrane prírody a európskej legislatívy a nás legitimovala polícia. Nás chcú 'riešiť' za priestupok a prizerajú sa na porušovanie zákonov a likvidáciu biotopov európskeho významu.“
Ochranári navrhujú, aby doliny zostali bez zásahov človeka. Bývalý šéf TANAP-u Tomáš Vančura dokonca vyhlásil, že ak prehrajú boj o Tichú a Kôprovú dolinu, prídu o celý národný park. „V Tichej a Kôprovej doline nechajme divočinu. Ak prehráme boj o divočinu, prehráme spor o rozširovanie zjazdoviek, aj všetky tlaky na národný park a stratíme ho,“ predpovedal.
Ochranári už podali podnety polícii a inšpekcii životného prostredia.
Daniel Vražda
Stĺpček Romana Pataja
Tatry bez ochrany
V Tichej a Kôprovej doline sa od včera ťaží kalamitné drevo. Ochranári protestujú, lesníci sú spokojní. Ich presvedčenie, že sa človek dokáže postarať o prírodu lepšie ako ona sama, nateraz víťazí.
Keď v marci poukazoval odvolaný riaditeľ TANAP-u Tomáš Vančura na hrozbu, že sa presadia záujmy lobistických skupín bez záujmu
o prírodu, asi málokto čakal, že podozrenie zosilnie tak skoro. Pod jeho vedením mal TANAP jasný názor, že motorové píly nemajú v oboch dolinách čo robiť.
Vančurov nástupca včera mlčal a nechal hovoriť ministerstvo životného prostredia. To v ťažbe nevidí problém. Nové vedenie TANAP-u kapitulovalo podozrivo rýchlo.
Zdá sa, že ochrana Tatier zostala len na ochranároch - občanoch s obmedzenými možnosťami. Bol toto cieľ? Ak áno, je splnený. Ktorý je ďalší? Rozšírime zjazdovku od Štrbského plesa alebo z Hrebienka? A kto bude kontrolovať, či a ako sa to stane?
