Pred 20 rokmi navštívil komunistické Československo tvorca perestrojky. Názoryna význam Gorbačovovej návštevy sa líšia.

BRATISLAVA. Kým historici sú presvedčení, že oficiálna návšteva Michaila Gorbačova prispela k zmene politickej klímy vo vtedajšom Československu, bývalí disidenti ju hodnotia skôr s rozpakmi.

Gorbačov bol pred 20 rokmi dva dni v Prahe, jeden deň v Bratislave. 11. apríla 1987 sa ako najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu stretol s vedením komunistickej strany aj s občanmi. V uliciach Bratislavy vítali Gorbačova tisícky ľudí.

Dôležitá veta

„Pamätám sa, že kolegovia na pracovisku dokonca rátali dni, kedy má prísť,“ hovorí Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. Ľudia vtedy verili, že človek s povesťou reformátora prispeje k zmene pomerov aj na Slovensku. Nič také sa však nestalo.

„Bol som od začiatku skeptický. Vtedajší režim, na rozdiel od Maďarska či Poľska, totiž nevysielal signály o zmene kurzu,“ hovorí Lehký. Bývalý komunista Peter Weiss však napriek tomu čakal od Gorbačova viac. „Bol som veľmi sklamaný, že nedal jasne najavo sympatie k Pražskej jari z roku 1968.“ Historik Dušan Kováč si myslí, že očakávania spojené s Gorbačovovou návštevou boli nerealistické. „Ľuďom, ktorí sa trochu vyznajú v politike, bolo jasné, že neodsúdi okupáciu. Doma síce urobil zásadné zmeny, no v zahraničí bol opatrný. Toto je však typické pre politiku ako takú, nielen pre tú sovietsku.“

Kováč si cení, že Gorbačov v Československu povedal, že Sovietsky zväz sa nebude miešať do vnútorných záležitostí iných krajín. „Vedenie strany si muselo uvedomiť, že keď nastane nejaká kríza, sovietske tanky už neprídu na pomoc.“

Lehký však hovorí, že zmena rétoriky bola v danej chvíli kontraproduktívna. „Tým, že Gorbačov nechcel zasahovať do politiky satelitov, nevyvíjal tlak ani na tvrdosť komunistického režimu v Československu. Zostali sme zabetónovaní.“

Kováč však pripomína slová Miloša Jakeša z novembrových dní 1989, že sa cíti ako kôl v plote. „Bolo to symbolické vyjadrenie pocitov, ktoré mala komunistická nomenklatúra po návšteve Gorbačova.“

Od prírody marxista

Bývalý disident Ján Čarnogurský stál pred 20 rokmi pred bratislavským obchodným domom Dunaj, kde kládol Gorbačov vence k Pamätníku SNP. „Bol som zvedavý, tak som vyliezol na taký väčší obrubník, aby som lepšie videl,“ hovorí.

Špeciálnu pozornosť režimu voči jeho osobe v ten deň nepostrehol. „Sledoval som to ako človek, ktorého zaujíma politika, ale nemyslel som si, že Gorbačov príde zatlačiť na Husáka, aby uvoľnil pomery. Môj život sa nezmenil, napokon, zavreli ma až v roku 1989.“

Väčší záujem ŠtB si nevšimol ani Miroslav Lehký. Ako človek z disentu nezaregistroval ani pokusy ľudí z tohto prostredia stretnúť sa s Gorbačovom.

„Gorbačovova tragédia je v tom, že bol aj zostal marxistom. Vo februári 1990 som bol ako člen Havlovho sprievodu v Moskve. Gorbačov ani vtedy nechápal, čo sa deje v Československu. Tvrdo bránil myšlienky socializmu,“ hovorí Lehký.

Michail Gorbačov prišiel do Československa aj so svojou manželkou Raisou. Vítal ich prezident Gustáv Husák.

Michail Gorbačov prišiel do Československa aj so svojou manželkou Raisou. Vítal ich prezident Gustáv Husák.

Spis o Gorbačovovej návšteve zmizol

BRATISLAVA. Gorbačovovu návštevu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. V Bratislave celý deň nefungovala hromadná doprava. „Pamätám sa, ako som išiel z centra Bratislavy až na železničnú stanicu Nové Mesto pešo,“ hovorí Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa.

Enormné bezpečnostné opatrenia boli podľa neho „znakom pätolízačstva a superservilnosti“ k Moskve. „Poprední predstavitelia polície chceli týmto spôsobom zvýrazniť svoju dôležitosť.“

Ústav však nemá nijaké záznamy ŠtB o prijatých bezpečnostných opatreniach v uli­ciach hlavného mesta. Spis, ktorý mal 157 strán, bol totiž 9. marca 1989 zničený.

„V tom čase sa hovorilo, že kolóna s Gorbačovom spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej sa zranila, respektíve usmrtila nejaká osoba. Ľudí vtedy pobúrilo, že na inkriminované miesto sa pre prísne bezpečnostné opatrenia nedostala sanitka. Je možné, že ŠtB chcela týmto spôsobom zahladiť stopy,“ myslí si Lehký.

Ústav eviduje len niekoľko situačných správ polície, ktoré dostala na vedomie aj ŠtB. Všetky sa týkajú nápisov na múroch či zastávkach MHD v čase Gorbačovovej návštevy.

„Hlásim, že v Bratislave – Petržalke bol na cestovnom poriadku nalepený lístok, na ktorom je nápis s textom: Gorbačov áno, Biľak nie! Vykonávajú sa opatrenia na zabránenie ďalšieho možného výskytu obdob­­ných nápisov,“ napísal major Jozef Lukáč v apríli 1987.

Čo písali noviny o návšteve

Gorbačov sa počas návštevy Slovenska zastavil aj v obci Cífer, kde ho podľa vtedajšej tlače nadšene vítali stovky družstevníkov. „Akú máte náladu, cítite sa v družstve dobre?“ spýtal sa Gorbačov. „Tlmočník ani nestačil preložiť ruské slová a už znelo súhlasné áno,“ napísal redaktor Pravdy. Tanečníci z folklórneho súboru mu aj zaspievali. „Na rukách Michaila Gorbačova sa vzápätí ocitla vnučka Jozefa Krajčoviča, príslušníka Svobodovej armády. Náhoda? Skôr symbol, že práve vnúča bývalého frontovníka sa túlilo v zovretí súdruha Gorbačova.

Politika, čo neľutuje síl na upevnenie mieru. Všetci na chvíľu akoby úplne znehybneli a započúvali sa do hymnickej piesne Zdravíme vás,“ uzatvára Pravda.

(vag)