BRATISLAVA. Na svet prišiel krátko po prvej svetovej vojne. Pretrpel druhú a potom aj tretiu, tzv. studenú. Každá ho obrala o pár ročníkov. Preto sa v nedeľu nepobeží osemdesiaty siedmy, ale „len“ šesťdesiaty raz.
Národný beh Devín – Bratislava je najstarším slovenským športovým podujatím. Pre nové generácie ho naposledy zachránila Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenska. Na jej čele už v roku 1992 stál bývalý skvelý kajakár, olympionik Ľubomír Kadnár. Na trať behu vidí z okna svojho rodinného domu, azda aj preto sa zľutoval.
„Je mojou srdcovou záležitosťou,“ tvrdí a dodáva: „Pred jubilejným ročníkom si želám jediné: aby počet účastníkov prekročil magickú tisícku.“ Naposledy sa tak stalo v roku 2001.
Do včerajšieho rána sa ich prihlásilo 389. „To je dvojnásobok ako vlani o takomto čase,“ pripomenul tajomník behu Peter Blaho. „Väčšina Bratislavčanov využíva možnosť osobnej prihlášky vo štvrtok a v piatok popoludní na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a cezpoľní až v nedeľu ráno na Kúpeľnej.“
„Devín“ je nízkonákladové podujatie: rozpočet nedosahuje ani 700–tisíc korún a prémie pre prvých troch sú skromné (10–, 7– a 4–tisíc). Napriek tomu je oň záujem aj medzi kvalitnými vytrvalcami. „Prídeme i na Devín,“ avizovali predminulý víkend najrýchlejší z poľa bratislavského maratónu, Poliaci Artur Blasinski a Bogdan Dziuba.
Z našich určite pobeží Miroslav Vanko, jeden z troch štvornásobných víťazov v histórii, a dvojnásobný víťaz Marcel Matanin. Na štarte budú aj dve dvojnásobné víťazky: Ľudmila Melicherová (prvý triumf 1988 a druhý o 15 rokov neskôr!) a Jana Quittnerová–Brachnová, víťazka z rokov 1979 a 1980. „Pobežím aj s dcérou,“ pochválila sa.
„Možno pobeží aj moja polovička,“ pripustil Štefan Máj, manžel víťazky prvých troch ženských ročníkov Paulíny Kirnovej, ktorý bol na tlačovej besede ako zástupca generálnej riaditeľky Slovenskej sporiteľne, hlavného sponzora behu.
Kiežby „Devín“, kmeť atletických behov, prežil v šesťdesiatom ročníku druhú mladosť.
Devínske míľniky
1921: V nedeľu 24. apríla napísalo 37 bežcov prvú kapitolu: víťazom sa stal Čech Václav Vohralík, rok predtým na OH štvrtý na 1500 m.
1925: Prvýkrát vyhral legendárny košický vytrvalec Jozef Koščák, účastník OH 1928.
1932: Keďže Koščák rok predtým po treťom triumfe získal natrvalo pohár venovaný Lekárskou fakultou UK, prvý raz sa súťažilo o novú trofej. Krištáľový pohár venoval rektor UK Dobroslav Orel a vyhlásili ho za večne putovný. Zasa vyhral Koščák.
1936: Na najvyššom stupni prvý raz stál atlét usporiadateľského I. ČsŠK Bratislava: Karol Herceg.
1939 - 1947: Prvá veľká „diera“ v histórii, spôsobená svetovou vojnou.
1948: Po desaťročnej prestávke sa podarilo preteky obnoviť - zásluhu na tom mal najmä Rudolf Holzer.
1952 - 1966: Devín vyhlásili za pohraničné pásmo a režim v ňom nedovoľoval usporadúvať akcie.
1967: Podujatie vzkriesila TJ Rapid (organizovala osem ročníkov) – prvý raz ho vyhral cudzinec (Švajčiar Walter Dietiker).
1976: Organizáciu prevzal Slovan, motorom v pozadí sa stal Viktor Nedved. Prvý raz bežali aj ženy.
1987: Úžasný rekord v počte účastníkov – 4245.
1992: Podujatie prevzala pod krídla Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR.
2001: Alena Močáriová vyhrala po siedmy raz (absolútny rekord).
