Je to chvastúnstvo. Tak v Izraeli označujú najnovšie vyhlásenie teheránskeho režimu o pokroku v jeho jadrovom programe. „Netreba podceňovať fakt, že iránsky prezident Ahmadínedžád sa snaží presvedčiť Európanov, že nejestvuje nič, čo by ho mohlo zastaviť, pretože už prekročil nukleárny prah. Ešte tam však nie je,“ povedal pre Jerusalem Post nemenovaný zdroj blízky vláde.

Napriek tomu židovský štát sleduje veľmi pozorne všetky iránske verejné výstupy o „jadre“ a veľa informácií čerpá aj z „neverejných zdrojov“, presnejšie povedané – zo špionáže.

Vládne tu totiž presvedčenie, že pre Irán neexistuje ideálnejší cieľ na jadrový útok ako práve Izrael. Mahmúd Ahmadínedžád to podľa Izraelčanov sám povedal, keď hovoril o vymazaní Izraela z mapy sveta.

Izraelskí politici verejnosť uisťujú, že nič také nestane a Izrael sa obráni, skôr ako Ahmadínedžád niečo podnikne. Tak to urobil v roku 1981, keď zlikvidoval Saddámov reaktor v Osiraku. Pravidelne sa objavujú infomácie, že Izrael spolu s Američanmi plánuje útok na iránske jadrové zariadenia.

V Jeruzaleme to označujú za nezmysly a hovoria, že treba pokračovať v diplomacii a protiiránskych sankciách. Všeobecne sa však verí, že ak má niekto kapacity, motív a odhodlanie ísť proti Iránu, je to práve Izrael.

Katastrofický scenár

Tento víkend Izrael vystrašil článok v magazíne denníka Haarec, v ktorom bývalý šéf odboru výskumu a vývoja izraelskej armády generál Jicchak Jaakov vysvetľoval, čo by sa stalo, ak by Irán na Tel Aviv zhodil rovnakú atómovú bombu ako Američania na Hirošimu.

Aj keď to podľa neho bola skôr „malá“ a dnes „zastaraná“ bomba, v prípade Izraela by znamenala, že v aglomeráciách okolo Tel Avivu, kde žije asi 1,5 milióna ľudí, by zahynulo najmenej štvrť milióna ľudí, ďalších pol milióna by utrpelo zranenia. Z poškodeného zdravia tých, čo by prežili a z poničeného životného prostredia by sa Izrael spamätával desaťročia.

V prípade, že by Irán použil viacero výkonnejších bômb naraz, by mohol v sedemmiliónovom Izraeli nastať „nukleárny holokaust“. Izraelské odhady, kedy môže Irán vybudovať atómovú bombu, sa rôznia. Existujú názory, že by to mohlo byť do piatich rokov alebo ešte skôr. Skeptickejšie hlasy hovoria, že Irán len blufuje a k vývoju bomby má ešte ďaleko.

Sám Izrael má podľa viacerých indícií jadrové bomby k dispozícii už roky. Nikdy sa však k tomu nepriznal a ani nepodpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Nepriznaný jadrový arzenál sa považuje za prostriedok na „zastrašovania“ arabských štátov. Tie zase vyhlasujú, že je hrozbou pre celý región.

Autor: Tel Aviv