Po pondelkovom vyhlásení prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, že jadrový program krajiny vstúpil do priemyselnej fázy, šéf iránskej atómovej organizácie oznámil, oveľa veľkolepejšie plány v jadrovom komplexe Natanz.
„Nechcem vytvoriť nejakú neistotu o našom nukluárnom programe. Máme v pláne inštalovať 50–tisíc centrifúg,“ citovola iránska agentúra IRNA šéfa jadrového programu Golamrezu Ákázádeho.
Elektráreň namiesto bomby?
V súčasnosti je podľa iránskych predstaviteľov v Natanze tritisíc centrifúg potrebných na obohacovanie uránu. Ten je základnou surovinou pri výrobe atómovej bomby.
Šéf iránskeho jadrového programu Akázáde trvá na tom, že jeho krajine ide len o mierové využitie jadra. Čoskoro vraj Irán vypíše tender na výstavbu 2–tisíc megawattových elektrární.
Ak Irán neklame a naozaj má k dispozícii aspoň polovicu z 3–tisíc centrifúg pri ich plnom vyťažení by podľa Davida Albrighta z washingtonského Inštitútu vedy a medzinárodnej bezpečnosti mohol vyrobiť za rok 28 kilogramov 90 percentného obohateného uránu potrebného na atómovú zbraň. Svetová verejnosť je však k posledným iránskym vyjadreniam skôr skeptická.
Hneď na druhý deň Ahmadínedžádové slová o novej nukleárnej fáze spochybila ruská strana, ktorá pomáha Iránu s výstavbou jadrového reaktora v Bušehíre a tradične zjemňuje v OSN rezolúcie proti Iránu a jeho jadrovému programu.
Emócie namiesto faktov?
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí si Moskva nie je vedomá nijakého technologického pokroku, ktorý by Iránu umožňoval obohacovať urán v takom veľkom rozsahu. „Nemáme ani potvrdené, či sa vôbec v nových kaskádach začalo obohacovanie uránu,“ citovala agentúra AP ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Kremeľ sa podľa neho riadi „faktmi a nie emotívnymi politickými gestami“.
Skôr za domácu propagandu ako oprávnený dôvod na oslavu označujú posledné vyjadrenia iránskych predstaviteľov aj viacerí analytici. „Je veľmi pochybné, že aktivovali 3–tisíc centrifúg,“ povedal pre Chicago Tribune bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Pierre Goldschmidt. Podľa neho takouto rétorikou Ahmadínedžád len reaguje na nedávne sankcie, ktoré mu dala Bezpečnostná rada. Skeptický k iránskym vyjadreniam je aj izraelský server Debka. Podľa neho by však mohol mať Irán atómovú zbraň už v roku 2009.
Fakty
Ako ďaleko je iránsky jadrový program?
Irán tvrdí, že má k dispozícii 3– tisíc centrifúg potrebných na obohacovanie uránu, celkom ich chce vyše 50–tisíc.
Podľa expertov môže Irán blufovať. Je možne, že Irán s obohacovaním uránu ešte ani nezačal a naozaj má len tisíc centrifúg.
Prečo BR OSN prekáža, že Irán obohacuje urán?
Urán obohatený o 3,5 % sa používa ako palivo v atómových elektrárňach. Pri tom istom procese sa však vyrába aj 90 % obohatený urán, potrebný na výrobu atómovej bomby.
Západ sa obáva, že „mierové využitie jadra“ je len zástierkou na vývoj jadrovej zbrane.
Hrozí Iránu vojna?
Spojené štáty a Veľká Británia považujú za prvoradé diplomatické riešenie krízy, nevylučujú však ani vojenský zásah. Preventívny útok nevylučuje Izrael, ktorý má z Iránu najväčšie obavy.
Pred vojnou v Iráne varuje viacero zahraničných rešpektovaných think–tankov. Podľa nich by bola vojna kontraproduktívna, keďže jadrové zariadenia v Iráne sú veľmi hlboko, Západ má vraj málo kvalitných spravodajských informácií, útok by ešte posilnil protizápadné cítenie v regióne a zabil by množstvo civilistov.
;)
