Bývalá tepelná elektráreň je dnes najnavštevovanejšou britskou galériou a plánovaná prístavba jej kapacitu takmer strojnásobí. Bývalá turbínová hala je jej najväčším priestorom a zvyčajne sa tam nachádza nejaká bizarnosť. Napríklad obrovské biele kocky naukladané na seba. Alebo päť plechových šmýkačiek, z ktorých najdlhšia ide z najvyššieho poschodia až na prízemie a meria 55 metrov.
Šmýkačky sa v galérii objavili v októbri a už tam budú iba do polovice apríla. Hoci sa stali vyhľadávanou atrakciou, asi ich nepostihne osud stovky sôch na pobreží neďaleko Liverpoolu, ktoré sa ľuďom zapáčili natoľko, že si ich tam nechajú natrvalo. A to ani napriek tomu, že galériu výrazne oživili. Súčasní umelci dobre vedia, že samotné dielo je len polovicou úspechu, druhou je jeho správne vysvetlenie. Týmto spôsobom sa z obyčajných šmýkačiek stalo niečo ušľachtilé, ako vyhlásil ich autor Carsten Höller, sú miestom hry pre telo aj dušu. Tvrdí, že môžu pomôcť bojovať so stresom a depresiami.
Za pol roka sa šmýkačkami skĺzlo vyše pol milióna ľudí. Záznamy o vplyve na duševné zdravie nie sú k dispozícii, v každom páde sa na nich zranili minimálne štyria ľudia, jednej žene sa napríklad podarilo zlomiť si ruku. Niektorí za to plánujú galériu zažalovať, pretože v Británii sa už dávno rozmohol americký prístup k právu a ľudia skúšajú vytĺcť peniaze aj z pádu na banánovej šupke.
Šmýkačky tak splnia viac účelov – skĺznutím si vyliečite duševné problémy a pri troche šťastia nakoniec na tom ešte aj zarobíte. Cestou na prízemie si môžete radostne zvýsknuť.
Autor: Ján Gregor (Autor je šéfredaktorom echomagazin.com)
