KOŠICE, PREŠOV. Na Veľký piatok vypukol požiar neďaleko obce Stráne pod Tatrami v okrese Kežmarok. Plamene zachvátili približne 65 hektárov lesného porastu. V nedeľu likvidovali popradskí hasiči požiare pri Vydrníku a Spišskom Štiavniku. Oheň vyčíňal aj pri vodnej nádrži Ružín v okrese Košice – okolie. Pri Malej Lodine zhorela tráva na ploche asi dvoch hektárov, plamene spálili aj šesť hektárov lesa.
Podľa hasičov príčina je rovnaká – vypaľovanie suchej trávy.
Spálená zem
Podľa hovorkyne Prezídia Hasičského a záchranného zboru Aleny Bučekovej tradične najviac požiarov vo voľnej prírode je na východnom Slovensku. O neslávny primát každoročne súperia Košický a Prešovský kraj.
Vypaľovanie trávy, ktoré zákon zakazuje, i za určitých, zákonom vymedzených podmienok povolené spaľovanie suchých konárov a lístia, ktoré sa často vymkne spod kontroly a prerastie do požiaru, patrí na východe k bežným javom. Svedčia o tom nielen štatistiky, ale aj bežný pohľad z okna vlaku. Pri ceste z Bratislavy do Košíc po Poprad sa krajina zelená, za ním pripomína spálenú zem.
Padajú rekordy
Zdá sa, že tohto roku padnú všetky štatistické rekordy. Vlani v prvom štvrťroku zaznamenali na Slovensku 174 požiarov spôsobených vypaľovaním, v priebehu prvých troch tohtoročných mesiacov ich už bolo viac ako 1200. Za celý minulý rok vzniklo na Slovensku zakázaným vypaľovaním 1646 požiarov.
Od začiatku tohto roka mali hasiči v Košickom kraji 540 výjazdov k požiarom, ktoré vznikli vypaľovaním trávy. V rovnakom období minulého roku ich bolo 56. Len v piatok minulý týždeň štartovali košickí hasiči k 36 požiarom.
Podľa Jozefa Fedorčáka z Hasičského a záchranného zboru v Košiciach na počet požiarov vo voľnej prírode vplýva najmä počasie. „Nepamätám sa, že by sme hasili lesný požiar na prelome Silvestra a Nového roku. Teraz horelo v Slovenskom raji, ktorý zvykne byť v tom čase pod snehom.“
Rýchle, ale pridrahé
Trávu vypaľujú najčastejšie záhradkári, chatári, vlastníci pozemkov na vidieku. „Je to síce rýchle, ale pridrahé jarné upratovanie,“ hovorí Fedorčák.
Ľudia si ušetria prácu, často však spôsobia miliónové škody, nehovoriac o ťažkých termických úrazoch, ktoré sa často končia smrťou. Katastrofálne sú aj následky požiarov na flóre a faune.
Tradícia vypaľovania trávy na Slovensku, zvlášť na východe, má hlboké korene. Podľa gazdov plamene pôdu obohacujú o živiny, zároveň ničia plevelné rastliny, tráve, zelenine i obiliu sa na vypálenej pôde údajne viac darí.
„Je veľmi diskutabilné, či vplyv požiarov na prírodné prostredie je naozaj pozitívny. Fauna a flóra majú síce určité regeneračné schopnosti, majú však aj svoje limity. Aj preto ochranári dokážu vyčísliť škody spôsobené požiarmi po roku až dvoch. Nie všetky chránené rastliny a živočíchy dokážu prežiť,“ tvrdí Jozef Fedorčák.
Pri požiari v Slovenskom raji v roku 2000 zahynulo šesť ľudí. Škody na drevnom poraste predstavovali 12 miliónov korún a na životnom prostredí 354 miliónov.
Páchatelia neznámi
Trávu vypaľujú podľa skúseností hasičov zväčšia tie isté komunity, ba dokonca tí istí ľudia. Svedčia o tom notoricky sa opakujúce miesta požiarov. Dokázať im vinu je však problematické. „Keď ich nenachytáte priamo pri čine, šanca je minimálna. Najmä na jar by pomohla zvýšená hliadkovacia činnosť ochranárov či hliadok zložených z členov dobrovoľných hasičských zborov.“
