BRATISLAVA. Zoznam neefektívnych zdravotníckych zariadení, s ktorým by súhlasili všetky poisťovne, podľa ich slov neexistuje.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že zoznam má. „Zoznam neefektívnych zariadení existuje, nie je ešte úplný, preto ho zatiaľ neposkytneme,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Silvia Balázsiková.
Zoznam podľa nej vznikol na základe kritérií, ktoré spracovali štátne poisťovne – Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná. „Ostatné zdravotné poisťovne nám svoje kritériá hodnotenia neposkytli,“ povedala Balázsiková.
Podľa neoficiálnych informácií by na zozname mali byť nemocnice v Krupine, Krompachoch, Gelnici, Modre, Novom Meste nad Váhom, Sobranciach, Stropkove, vo Veľkom Krtíši a železničná a vojenská nemocnica v Košiciach.
Ohrozené nemocnice tvrdia, že zatiaľ im nikto oficiálny zámer nepredĺžiť zmluvu s poisťovňami neoznámil. O svojej kvalite alebo potrebnosti v danom regióne sú presvedčené.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa k zoznamu nechcela vyjadriť. Zatiaľ predĺžila zmluvy so všetkými nemocnicami do konca júna. „Do konca mája by však malo byť známe, s ktorými zdravotnými zariadeniami nepredĺžime zmluvy,“ povedala hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
Spoločná zdravotná poisťovňa sa k otázkam neuzatvárania zmlúv s niektorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nevyjadrila. Súkromné zdravotné poisťovne s kritériami štátnych poisťovní zatiaľ neboli oboznámené.
Poisťovne odmietajú diktát
Rezort zdravotníctva bude podľa Balázsikovej rušenie zdravotníckych zariadení konzultovať so všetkými poisťovňami. Ministerstvo však nemôže priamo ovplyvniť zrušenie nemocníc alebo lôžok, ktoré nemá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Väčšina nemocníc je v súčasnosti pod správou samosprávnych krajov alebo obcí. Samosprávne kraje v priebehu marca odmietli navrhovanú redukciu, ktorá počítala so zrušením vyše 6-tisíc lôžok z celkového počtu viac ako 37-tisíc.
Návrh ministerstva počítal s tým, že v zdravotníckych zariadeniach, na ktoré nemá dosah, by sa počet lôžok mal znížiť prostredníctvom zdravotných poisťovní. Súkromné poisťovne s tým nesúhlasia.
„Odmietame taktiku, že sa ministerstvo bude skrývať za chrbát poisťovní. Zodpovednosť za rušenie lôžok by malo niesť ministerstvo,“ povedal hovorca Dôvery Radoslav Bielka.
Podobne sa vyjadrila aj Európska zdravotná poisťovňa. „Pri súčasnej rétorike ministerstva si nevieme predstaviť ochotu poisťovní, aby pristúpili na diktát ministerstva,“ povedal jej hovorca Maroš Sýkora. Okrem kritérií kvality a efektívnosti chcú súkromné poisťovne brať do úvahy aj dostupnosť nemocníc svojich poistencov. „Bližšia nemocnica je pridaná hodnota pre našich klientov,“ povedal Sýkora.
Zánik vraj závisí od manažmentu nemocnice
Poisťovne sa po rokovaniach s ministerstvom zhodli len na tom, že uprednostňujú rušenie celých zdravotníckych zariadení, ako len rušenie časti oddelení alebo lôžok.
Ministerstvo zdravotníctva zároveň tvrdí, že závisí od manažmentu nemocníc, či dôjde k ich zrušeniu. Vybraným zdravotným zariadeniam by mali byť zastavené platby z verejného zdravotného poistenia. „To, či dôjde k ich zániku, závisí od manažmentu nemocníc. Môžu sa nastaviť na iný systém financovania, alebo zmeniť svoje lôžka na sociálne a podobne,“ povedala Balázsiková.
Čo hovoria nemocnice
Krompachy, riaditeľ Miroslav Kraus:
„So Všeobecnou máme zmluvu na 2. štvrťrok 2007, s ostatnými do konca roku.
Nerozumiem slovu neefektívne. Keby sa to stalo, naša nemocnica by sa určite nezrušila, iba by sa znížil príjem od poisťovní. Zo zákona musia poisťovne hradiť akútnu starostlivosť. Jedine, že by minister dosiahol, aby väčšina pacientov prešla do VšZP, lebo mi máme najviac poistencov v Dôvere.“
Modra, riaditeľ Juraj Vivoda:
„So všetkými poisťovňami máme zmluvu na 2. kvartál, s dvoma z nich na dlhšie obdobie.
Znamenalo by to zrušenie interného oddelenia, pacienti by museli chodiť do Bratislavy, čo by bolo drahšie. Ostatné subjekty by sa v budove zachovali – ambulancie, laboratóriá.“
Veľký Krtíš, riaditeľ Martin Machula:
„So všetkými poisťovňami máme kontrakt aj v 2. kvartáli, s Unionom a Európskou zdravotnou poisťovňou do konca roka. Nemocnica by sa asi zachovala. Naďalej by sme poskytovali akútnu a neodkladnú starostlivosť, poisťovne by ju museli hradiť aj bez zmluvných vzťahov.“
Gelnica, riaditeľ Juraj Paulinský:
„Sme čisto súkromná spoločnosť, nechceme sa k tomu vyjadrovať." Majiteľka spoločnosti SME povedala, že to nechce riešiť cez médiá, ale cez poisťovne a ministerstvo.
Stropkov, riaditeľ Daniel Čura:
„So Spoločnou zdravotnou máme zmluvu do konca marca 2008, so Všeobecnou na druhý kvartál, s ostatnými do konca roka.
Znamenal by to kompletný zánik lôžkovej časti. Spravíme všetko preto, aby sa scenár nerealizoval. Za pomoci troch poslancov parlamentu, politických strán KDH a Smer, tlaku médií a verejnej mienky tomu budeme brániť. Zároveň pripravujeme veľkú petíciu.“
Nové Mesto nad Váhom, riaditeľ Miroslav Šorf:
„So všetkými poisťovňami máme zmluvu do konca polroka.
Znamenalo by to zánik lôžkového oddelenia. Obávame sa toho viac ako teroristického útoku. Ale poisťovne by tak na seba prebrali zodpovednosť za starostlivosť, museli by pacientov prevážať, čo by bolo oveľa drahšie. Ony sa chovajú hospodárne, preto si nemyslím, že by to spravili.“
Železničná nemocnica Košice, riaditeľ Michal Adami:
„V súčasnosti máme zmluvy s piatimi zo šiestich poisťovní, zmluva so Všeobecnou zdravotnou je pred podpisom. So Spoločnou zdravotnou máme zmluvu do konca marca 2008.
