Sú to práve Vianoce a Veľká noc v ruskej televízii, čo ma tak rozvášňujú. Na obrazovke sa vtedy pravidelne objavuje dôstojná, zarastená tvár patriarchu celého Ruska Alexeja II. a hneď vedľa neho hladko oholená tvár prezidenta Ruska Vladimira Putina. Prvé, čo mi napadne, aká absurdná je naša súčasnosť, keď vedľa seba v pravoslávnom chráme stojí najvyšší predstaviteľ duchovenstva a bývalý agent KGB vo východnom Nemecku, neskôr šéf tajných služieb a dnes hlava Ruska.
Ktovie, či Putin niekedy Alexejovi II. v intímnom rozhovore povedal, ako ho v škole učili prenasledovať cirkev a povoľnejších popov získavať na spoluprácu s KGB. Skôr asi nie. A či patriarcha Alexej pridelil Kremľu nejakého duchovného učiteľa, ktorý by bývalých agentov prevychoval na oddaných služobníkov Boha? Možno áno.
Inak ťažko pochopiť, prečo práve bývalí agenti Sovietskej ríše ako Putin či Sergej Ivanov sedávajú na čestnom mieste rovno pod oltárom a dokonca sa tvária, že sa modlia. Tento rok sa Putin prekonal. Daroval patriarchovi vzácnu ikonu a vykríkol: „Kristus je vzkriesený!" Zrejme výsledok poslednej lekcie pravoslávnej náuky. Ktovie, či sa niekto baví tak, ako ja. Asi áno.
Podľa oficiálnych ruských štatistík je až 80 percent obyvateľov Ruskej federácie pravoslávnych. Koľko z nich chodí do kostola, je iná vec. Tí skutočne veriaci sa však musia pohoršene križovať, keď vidia špiónov, ako sa držia sviečok so svätým ohňom privezeným z Jeruzalema. Nikto nikomu predsa nezakazuje vstup do kostola a chrámu, ale je trochu nedôstojné, keď ešte včera zarytí ateisti nasávajú nábožnú vôňu kadidla, a pritom urputne premýšľajú, ako to asi bude pôsobiť na voličov. A potom sa zabudnú v správnu chvíľu prežehnať.
