Marc Platt to s blondínkami vie. Najskôr sa producentsky podpísal pod oba diely ružovej hollywoodskej rozprávky Pravá blondínka, teraz Londýn žije muzikálom Wicked (Krutý) v hlavnej úlohe s blonďavou Helen Dallimorovou.
Vybrať si v Londýne z muzikálovej ponuky nie je jednoduché. Len eskalátor do metra lemujú reklamy asi na dvadsať rôznych titulov. O vašu pozornosť sa uchádza Billy Elliot, Mary Poppins, Les Misérables, Dirty Dancing, We Will Rock You, Lion King, Porgy and Bess a siedmeho mája má premiéru Pán prsteňov. O to prekvapujúcejšie bolo zistenie, že sa rad na lístky pred Victoria Apollo Theatre začal vlniť už o ôsmej ráno, dve hodiny pred otvorením pokladnice. A rad sa vlnil a plnil dievčatkami v divokých zelených oblečkoch, v šiltovkách s nápisom Wicked a iných suveníroch marketingového oddelenia westendskej Apollky. Pre Novou scénou vychovaného diváka nepochopiteľné, veď kto z nás nosí na tričku Bednárika? Dievčatká neskôr vytiahli mp3 prehrávač a počas dvoch hodín odspievali kompletný muzikálový soundtrack. To už prezradili, že na lístky čakajú ikstý raz a muzikál chcú stále vidieť zas a znova.
Áno, v hlavnej mužskej úlohe hral v ten večer neodolateľný Adam Garcia, ale dvanásťročným Britkám ešte šarm tanečníka z filmu Bootmen či Coyote Ugly nekradol spánok z viečok. Išlo o príbeh.
V harrypotterovskej ére sa chce veľa tínedžeriek česať na Hermionu, ale v krajine, ktorá má prvenstvo v miere detskej obezity, víťazí príbeh o škaredom káčatku. To napriek nelichotivému zovňajšku skončí v náručí Adama Garciu, muzikálového Fiyera. Wicked je o láske dvoch sestier, o splnených snoch, o morálke a dobre, ktoré zvíťazí nad neprajnosťou.
Wicked s podtitulom Neobjavený príbeh čarodejníc z krajiny Oz môže pokojne putovať do muzikálových skrípt. Je perfektný. Je ľahučký. Je bez kompromisov. Má všetko. Aj posledný tanečník zaspieva cé tri a herci bez mihnutia oka preskáču javisko s grand jété, aby na konci zatočili trojitú piruetu. O kostýmoch škoda hovoriť. Ešte aj drsní oteckovia, ktorý esemeskami kontrolovali stav Liverpoolu na domácom trávniku, mali ovorené ústa, keď príťažlivá Glinda priletela na javisko v bubline a na sebe mala trblietavé šaty s korunkou. Hudba bola, samozrejme, živá, orchester zožal standing ovation.
Ďalší šok prišiel na konci. Ak som si myslela, že padajúcou oponou sa umelecké zážitky končia, tak som sa mýlila. O pár minút stál pred vchodom vysmiaty Adam Garcia a rozdával podpisy, úsmevy, žmurknutia. Všetkým. Kým nepodpísal posledný pamätníček, nepohol sa z miesta.
Autor: Londýn
