Poslať hráča na ľad, aby zbil rozhodcu (a tento tréner sa potom stane trénerom juniorskej reprezentácie), alebo seknúť rozhodcu hokejkou po hlave je podľa mňa na paragraf.
Osobitnou kapitolou sú diváci. Vyrobiť hustú atmosféru, povzbudzovať, to jednoducho musí byť. No urážať všetkých naokolo, ohrozovať fanúšikov a hráčov súpera, hanlivé transparenty, to by na naše štadióny nemalo patriť.
Môj syn chodí na hokej. Ja síce niekedy takmer vypľujem dušu, aby som stihol utiecť z práce a odviezť ho na tréning, ale pohľad na päťročných krpcov naháňajucich puk je úžasný. (Minule, keď som ho obliekal do výstroja, oznámil mi: „Tati, ja som dnes unavený, neviem, či podám štandardný výkon...“ Celá šatňa vybuchla do smiechu.) Syn by sa veľmi chcel ísť pozrieť na hokej. Bohužiaľ, nemám odvahu ho zobrať na štadión, kde sa dopočuje tie najhoršie nadávky, kde bude vidieť, ako jeden ujo mláti druhého, ako sa diváci budú pomaly biť medzi sebou...
Keď najbližšie zasa niekto bude hovoriť o potrebe pozitívnych vzorov pre mládež, nech si zájde na hokej alebo futbal.
Autor: Peter Černák
