BRATISLAVA. Členovia vlády a poslanci museli do konca marca podať majetkové priznania. Okrem ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu z HZDS, to všetci stihli. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mu má uložiť pokutu vo výške jednomesačného platu, čo je vyše 84-tisíc korún.
Verejní funkcionári odovzdávajú priznania oproti minulosti disciplinovanejšie, hovorí predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Gábor Gál. Jureňa priznanie podal v najbližší pracovný deň po termíne. To, že verejní činitelia podávajú priznania na čas, ale nič nemení na tom, že kontrola, ich majetkových prírastkov, je bezzubá.
Problémom je nekonkrétny obsah priznaní, hovorí Gál. Politici musia priznať len to, či vlastnia vec, majetkové právo alebo záväzok vyšší ako 35-násobok minimálnej mzdy.
„Priznania by mali byť konkrétnejšie, mala by sa uvádzať hodnota hnuteľných vecí vrátane stavu peňažných prostriedkov na účte,“ hovorí poslanec KDH Daniel Lipšic. Vlani na jeseň s prísnejším návrhom zákona v parlamente narazil. Koalícia okrem Marty Damborskej z SNS jeho návrh nepodporila. „Bol to politický postoj koalície voči opozícii,“ priznáva Darina Gabániová zo Smeru. Rovnako i to, že priznania sú nekonkrétne. Lipšic chce novelu predložiť znova.
Zuzana Wienk z Aliancie Fair -play hovorí, že údaje v priznaniach, popierajú zmysel zákona. „Funkcionár teraz prizná, že napríklad vlastní dom. Takýto údaj však absolútne znemožňuje kontrolu, lebo je rozdiel či vlastní domček, ktorý zdedil po prarodičoch, alebo obrovskú vilu v hodnote 50 miliónov korún.“ Veľkou slabinou systému je podľa nej aj slabá kontrola údajov z priznaní.
