Jeho odkaz pre vládu Roberta Fica je jasný: Ak chcete, zmeňte reformy, je to privilégum každej demokraticky zvolenej vlády. No pridáva aj varovanie: ak kabinet zmení reformy k horšiemu, trh krajinu rýchlo a nekompromisne potrestá. Vládnu rétoriku hodnotiť nechce, dôležité sú podľa neho činy.
Správa OECD „Snaha o rast 2007“ Slovensku odporúčala, aby vláda znížila priemyselné a poľnohospodárske dotácie a udržala relatívne nízku minimálnu mzdu. Ficova vláda zvýšila poľnohospodárske dotácie a zvýšila minimálnu mzdu, a hrozí, že zmení niektoré reformy, ktoré viedli k rastu HDP 8,3% v minulom roku. Ste presvedčený, že táto vláda dokáže zaistiť rast z dlhodobého hľadiska?
„Problém nie je v tom, že by ekonomika nerástla. Problém je v tom, aký veľký to bude rast a ako prerozdelíte zdroje z neho plynúce. Odporúčame, aby sa poľnohospodárske dotácie znížili v celej Európskej únii. Nie je to len problém Slovenska. Dotácie podľa nás nesplnili očakávania a sú nepružné. A ide aj o to, aké vysielate signály. Štátny rozpočet slúži na to, aby zabezpečil to, o čo sa nemôže postarať trh. No úvery a investície zvyčajne začnú prúdiť do súkromného sektora vtedy, keď existuje dôvera v ekonomiku, v predstaviteľov moci a v ich dobrý úsudok. Keď investori vidia, že ich rozhodnutia sú konzistentné.“
Myslíte si, že Ficova vláda vysiela signály, aké chce trh počuť?
„Je predčasné ich hodnotiť. Z diskutovaných tém je zrejme najdôležitejší penzijný systém, má vplyv na dnešné i budúce generácie. Je to medzigeneračný problém a môže sa skončiť tak, že vytvoríte záväzky, ktoré sa ťažko dodržia. Je to neľahká voľba. Diskusia vlády o penzijnom pláne je stále v ranom štádiu medzi rôznymi ministerstvami. Prvá penzijná reforma (Dzurindovej vlády) bola prijatá dobre. Bude zaujímavé sledovať, čo sa táto vláda rozhodne urobiť, lebo má šancu buď ju zlepšiť, alebo ju rozdrobiť. Dúfajme, že sa nakoniec rozhodne pre to prvé.“
Väčšina návrhov vlády smerovala k rozdrobeniu. Zníženie príspevkov do druhého piliera, zavedenie dobrovoľnosti vstupu do druhého piliera a požiadavka, aby sa niektorí ľudia mohli do prvého piliera vrátiť. Vláda tiež prispôsobila daňovú reformu a reformu zdravotníctva a pripravuje radikálne zmeny reformy Zákonníka práce. Reformy na Slovensku v rokoch 2002 - 2005 mali vo svete dobrý ohlas. Ako teraz prijímate plány Ficovej vlády zmeniť tieto reformy?
„Musíme počkať a presvedčiť sa, čo sa stane, nielen čo ľudia hovoria, že sa stane, pretože trhy vám dávajú oveľa menší priestor na manévrovanie, než si myslíte. V praxi sú trhy veľmi tvrdým sudcom toho, čo robíte. A zároveň i bezprostredným sudcom. Ak trhy vnímajú, že existuje nejaké odklonenie či nejaké poľavenie v politike, okamžite sa to odrazí na prístupoch k úveru, alebo v ratingoch. Slovensko potrebuje zahraničné investície, aby doplnili jeho vlastnú schopnosť šetriť a rásť. Získalo slušné zahraničné investície a vykazovalo rast, pretože vládol pocit dobrej makroekonomickej politiky. Systém je stále v poriadku, ale mikropolitika musí byť tiež dobrá. Veď tu hovoríme o investoroch, ktorí robia skutočne veľké obchody, vyrábajú autá alebo prevádzkujú rafinérie, nediskutujeme o ekonomickej politike na seminári.“
Súčasný premiér podčiarkol demonštratívne svoju nezávislosť od Washingtonu a Bruselu a zdôrazňuje, že „svet má štyri strany“ či „nebudem nikomu robiť pudlíka“. Máte pocit, že táto vláda načúva OECD a trhom?
„Sme tu len pár hodín a ľudia, s ktorými som sa rozprával, nielenže počúvali, ale vedeli čo robiť, čo je ešte lepšie. Mám na mysli guvernéra Národnej banky, ministra financií, dokonca predsedu parlamentu - to sú ľudia, ktorí veľmi dobre chápu ako trh funguje, aká je realita. Mať záujem o sociálne otázky nie je problém, je to dokonca nevyhnutné. Slovensko tvorí v porovnaní s krajinami starej európskej pätnástky stále len polovicu HDP na hlavu. Čaká ho teda ešte veľa práce. Ľudia si tu preto dosť dobre uvedomujú, že Slovensko bude ešte nejaký čas potrebovať vonkajší svet, práve tak, ako si uvedomujú, že vonkajší svet potrebuje nové uistenie o smerovaní. Treba myslieť aj na to, že ak sú vo vláde koalície niekoľkých strán s rôznymi ideológiami, niekedy musíte dať priestor jej členom, aby sa mohli vyjadriť. Ja vidím vo vláde viac pragmatizmu, než pripúšťate vy, ale vidím zároveň potrebu niektorých politikov robiť vyhlásenia a zaujímať stanoviská, ktoré môžu byť konzistentné v rámci platformy ich vlastnej strany. Ich činy budú tým, čo sa bude rátať, a nie ich slová.“
V nedávnom prieskume verejnej mienky na otázku, ktorá vláda je zodpovedná za súčasný ekonomický rast Slovenska, viac ľudí tvrdilo, že to je Ficova vláda a nie tá predošlá.
„Ak to povzbudí súčasnú vládu, aby vytrvala v reformách, tým lepšie.“
No takéto prieskumy naznačujú, že bežní ľudia možno nechápu potrebu reforiem alebo ich vplyv, alebo dokonca ani to, ako dlho trvá, kým sa účinky prejavia. Výsledkom je, že ich možno nebudú mať potrebu brániť, ak budú ohrozené.
„Presne. Toto je najväčší problém reforiem v politickej ekonómii. Že ľudia nechápu, aké je to ťažké, ako dlho trvá, kým sa to prejaví a prinesie to ovocie. Preto vlády musia začať s vysvetľovaním, osvetou, komunikáciou, a médiá by mali pomáhať, aby sa presadila myšlienka, že reformy sa vyplatia. Aj keď krátkodobo prinášajú strasti, stredno a dlhodobé výsledky reforiem tieto náklady mnohonásobne prevýšia.“
Neodporuje to tomu, čo ste povedali skôr, že politikom treba dať priestor, aby na verejnosti hovorili aj to, čo je v súlade s ich straníckymi platformami? Keď útočia na ekonomické reformy, že sú nerozumné a zle pripravené, v konečnom dôsledku zmaria proces osvety a komunikácie.
„Áno, tu je problém. Jednou z najväčších výziev sú situácie, keď občan pochybuje o vláde a vtedy je ťažké veriť niekomu, kto propaguje reformy. Práve vtedy môžu vstúpiť inštitúcie ako OECD. My môžeme vyložiť takéto problémy na stôl a potom si všetci povedia: „No, prišlo s tým OECD.“ Snažíme sa hrať túto úlohu, propagovať reformu. A nie je to iba slovenský problém - každej vláde padne čoraz ťažšie presadzovať reformy. Alebo skôr presadzovať reformy a potom vyhrať najbližšie voľby.“
Slovensko pravidelne kritizujú medzinárodné inštitúcie ako OECD, MMF a Svetová banka za korupciu. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek nedávno povedal, že aby mohli štátne zbrojárske firmy konkurovať súkromným firmám pri zbrojných kontraktoch v treťom svete, musia sa naučiť vykazovať úplatky, alebo „provízie“ vo svojom oficiálnom účtovníctve. Vyvolávajú vo vás takéto výroky obavy?
„Všetkých 30 členov OECD, spolu s ďalšími šiestimi štátmi, sú členmi Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov. Jedna zo zmien, ktoré tento Dohovor presadil je, že úplatky sa stali z položky odpočítateľnej z daní až trestným činom. Nie všetky štáty aktívne prenasledujú takýchto zločincov, ale mnohé áno. Čoraz častejšie sme svedkami korupčných prípadov, o ktorých sa veľa píše, čo nám pomáha preukázať, že to je zločin. Korupcia spôsobuje škody, ktoré stoja oveľa viac, než je suma prevedená z účtu jednej strany na účet tej druhej, lebo ovplyvňuje kvalitu rozhodnutí a výber technológie a zariadenia zvoleného v nepoctivom verejnom obstarávaní. Je to veľmi deštrukčný prvok v obchodných praktikách. Ovplyvňuje demokraciu a dôveru verejnosti vo vlády. Keďže Slovensko podpísalo Dohovor proti úplatkom, musí sa podľa toho správať.
Premiér ministra verejne podporil a tvrdí, že Jahnátek len opisoval, ako to v zbrojnom priemysle v skutočnosti funguje. Povedali ste, že politici by mali mať možnosť slobodne si povedať svoje a posudzovať by sa mali len ich skutky. Platí to aj o vystúpení, ktorá toleruje korupciu?
„Predovšetkým, ľuďom sa niekedy stane, že prídu s nešťastnými výrokmi. Druhá vec je, že niektoré krajiny podpísali dohovor, ale aktívne ho neuplatňujú. No jedného dňa Slovensko bude musieť skladať za seba účty, a spýtajú sa ho: „Akí dobrí ste boli? Čo ste urobili?“ Stáva sa to všetkým štátom OECD, nedávno sa to stalo Veľkej Británii, Írsku a Španielsku. Je to porota zložená z rovnocenných členov. Nie byrokracia OECD, ale ostatných 29 krajín. A diagnóza nebude dobrá u tých štátov, ktoré aktívne nestíhali túto agendu.“
