Pätnásť britských námorníkov po takmer dvojtýždňovom zajatí pricestovalo vo štvrtok popoludní domov. Ich prepustenie sprevádza viacero vážnych otázok. Išlo o výmenný obchod? Čo Londýn prisľúbil na odplatu? Držali Iránci námorníkov na samotke a prečo sa im vlastne priznali? Analytici sa v názoroch rozchádzajú a polemizujú, či ide o diplomatické víťazstvo Británie alebo výborné PR iránskeho prezidenta.

Tímový duch a samotka

Britská posádka v spoločnom stanovisku po návrate vyhlásila, že „sen sa stal skutočnosťou“. Na londýnske letisko Heathrow prileteli bežnou linkou z Teheránu. V lietadle im vyhradili luxusnejšie miesta v biznis triede. Na pristávacej ploche pózovali fotografom a potom nastúpili do helikoptéry, ktorá ich odviezla na základňu v Devone, kde sa zvítali s rodinami a telefonovali svojim blízkym. Popoludní časť z nich predstúpila pred novinárov, ktorým rozprávali o iránskom zajatí.

Zvládať ťažké podmienky im vraj pomáhal tímový duch. Počas zajatia viacerí tvrdili, že sa o nich starali dobre. Po návrate sa prevalili informácie, že niektorých držali na samotke. Podľa námorníkov sa im vyhrážali sedemročným väzením a tvrdo ich vypočúvali. Tvrdili, že boli len v irackých vodách.

Irán ich zajal za údajné nezákonné vstúpenie do výsostných vôd a zadržiaval 13 dní. Niektorí námorníci sa k tomu neskôr v iránskej televízii prinali. Prezident Ahmadínedžád oznámil prepustenie Britov prekvapivo v stredu so slovami, že ich prepúšťajú ako „veľkonočný dar britskému ľudu“. Námorníci dostali nové obleky a do lietadla im dali aj darčekové predmety.

Irán tvrdí, že námorníkov pustil po tom, čo v stredu dostal od Británie ospravedlňujúci list. Londýn to popiera.

V čase, keď lietadlo s námorníkmi pristávalo v Londýne, prehovoril na Downing street 10 premiér Tony Blair. Vyhlásil, že je šťastný, že sa posádka vrátila domov „bezpečne a bez ujmy“. Londýn podľa neho neuzavrel s Iránom žiadnu dohodu. Vláda sa snažila o dvojfázovú stratégiu - udržiavala dialóg s Teheránom a zároveň mobilizovala medzinárodnú podporu a tlak. Blair vzápätí odsúdil smrť štyroch vojakov v juhoirackej Basre, ktorí zahynuli pri bombovom útoku a zaútočil na Teherán, že dodáva zbrane do Iraku. Britskí vojaci z lode HMS Cornwall, ktorá hliadkuje v Perzskom zálive, a skadiaľ boli aj zajatí Briti, kontrolujú oblasť najmä z obáv pred pašovaním zbraní.

Mali sa priznať?

Traja z britských námorníkov čelia kritike za to, že sa v iránskej televízii priznali k vstúpeniu do iránskych vôd. „Ďakujeme, že nás necháte ísť a ospravedlňujeme sa za naše činy,“ povedala jediná žena medzi vojakmi Faye Turneyová. Britské médiá reagovali kriticky. Teherán podľa nich vyťažil z incidentu, čo sa dalo. Bulvárny Sun napísal, že „pri pohľade, ako ďakujú iránskym tyranom za slobodu, prišlo celému národu zle“.

Armáda stojí za svojimi vojakmi a tvrdí, že od „od začiatku do konca konali, ako mali“. Námorníci sa pred médiami obhajovali, že boli pod silným psychickým tlakom.

Izraelčania teraz veria, že prepustia aj ich vojakov

Prepustenie britských námorníkov sledovali s istou dávkou nádeje aj v Izraeli.

Židovský štát má od leta minulého roka v zajatí troch vojakov, pričom dvoch z nich - Ehuda Goldwassera a Eldada Regeva zadržiava šiitské hnutie Hizballáh, podporované Iránom. Tretieho - Gilada Šalita (na snímke SITA/AP) zase v Gaze väzní odnož Hamasu, ktorý má tradične s Iránom veľmi dobré vzťahy. V Izraeli to vyvolalo nádeje, že prípad s britskými vojakmi by mohol pozitívne pôsobiť aj na Hizballáh aj Hamas. Hlavne po tom, čo včera po mesiacoch mlčania Muhammad Kamátí, politický líder Hizballáhu, vyhlásil, že s Goldwasserom a Regevom sa „zaobchádza slušne ako s vojnovými zajatcami“. Ide o prvú konkrétnejšiu zmienku o dvoch záložní­koch od minulého roka, keď ich uniesli. Lepšie by sa malo dariť aj Šalitovi- jeho únoscovia mu po mesiacoch odmietania údajne doručili dioptrické okuliare. Pozitívne sa vyjadril aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý pre francúzsku televíziu France 24 povedal, že Šalit bude čoskoro prepustený. Bezpečnostní odborníci však varujú pred zbytočným optimizmom.

Poukazujú na to, že Izrael, na rozdiel od Británie, namiesto vyjednávania s únoscami spustil operáciu v Gaze a vojnu v Libanone, takže nemôže nič očakávať.

(mik)

Mení sa Irán k lepšiemu? Skôr len blufuje

Bude Teherán po pomerne hladkom vyriešení krízy s námorníkmi otvorenejší aj v jadrovej debate?

Analytici hovoria, že skôr nie, aj keď kauza britských námorníkov podľa nich ukázala, že v Iráne si svoje pozície upevňujú konzervatívni pragmatici. Práve tí údajne stali za rozhodnutím Ahmadínedžáda nepredlžovať krízu s Britániou a pustiť domov jej občanov. „Prepustenie námorníkov je triumfom konzervatícov,“ povedal agentúre AP Jon Alterman z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Iránski konzervatívci údajne nie sú takí zaslepení ako Ahmadínedžád a nechú naďalej stupňovať spor so Západom.

„Snažili sa zo situácie vyťažiť čo najviac, a keď už nebolo čo, rozhodli sa prestať,“ objasnil stratégiu konzervatívcov agentúre Bloomberg bývalý britský veľvyslanec v Spojených arabských emirátoch Anthony Harris.

Podľa neho netreba zabúdať ani na ekonomický rozmer celej kauzy. Ďalšia medzinárodná konfrontácia, len pár týždňov po tom, čo Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irán ekonomické sankcie, len oslabovala iránsku ekonomiku a pragmatici sa obávali ďalšieho rozkladu.

Či však budú hlavný iránsky vyjednávač Alí Laridžání alebo najvplyvnejší muž v krajine – ajatolláh Chameneí pragmatickí aj pri „jadre“, nie je celkom jasné. V tejto otázke totiž ostáva iránske vedenie úplne jednotný postoj. Všetci vplyvní predstavitelia sú presvedčení, že na jadrový program má krajina právo, ktoré jej nikto nemôže zobrať.

Len pár hodín po tom, čo britskí námorníci pristáli doma, Laridžání opakoval, že „nie je šanca, aby Irán skončil s obohacovaním uránu“. Podobne sa vyjadroval aj Ahmadínedžád, keď oznámil prepustenie Britov.

Ani od Američanov sa nedá, že v tlaku, ktorý vyvíjajú na Irán pre jeho jadrový program, ustúpia.

Po takmer dvoch týždňoch pokojnej diplomacie v snahe nekomplikovať situáciu zajatcov, Washington opäť začína kampaň za bezjadrový Irán. Podľa Georgea Perkovicha z Carnegieho nadácie mu to Irán uľahčil, lebo „ukázal OSN, že je tak trochu mimo kontroly“.

Jana Shemesh

Fakty

Iránska revolučná garda zajala 15 Britov 23. marca v sporných vodách Šat al–Arab 23. marca. Držali ich 13 dní v teheránskom väzení.

Kým kríza s námorníkmi sa skončila rýchlo, spor o iránsky jadrový program trvá. Nezastavili ho ani dvojnásobné sankcie OSN. Západ sa obáva, že Teherán pracuje na atómovej zbrani.

Autor: hud