BRATISLAVA. Bezpečnostné zložky chcú jednoduchšie sledovať, kto s kým komunikuje. Umožnila by im to novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorú pripravilo ministerstvo dopravy.
Návrh zatiaľ nezverejnili a ministerstvo, polícia, Slovenská informačná služba aj Vojenské obranné spravodajstvo o ňom odmietajú podrobne hovoriť.
Z citátu, ktorý SME poskytlo ministerstvo dopravy, vyplýva, že novela chce operátorom prikázať „bezplatne umožniť osobitnému útvaru Policajného zboru, SIS a VOS prostredníctvom jedného technického rozhrania diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k evidencii údajov všetkých účastníkov svojej siete“.
Čo to konkrétne znamená, žiadna inštitúcia neupresnila. Mobilní operátori však hovoria, že polícia by mohla sledovať kto, s kým a kedy telefonuje, prípadne posiela textové či obrazové správy. Dnes na to, aby sa bezpečnostné zložky mohli dostať k týmto výpisom, potrebujú špeciálny dôvod a súhlas súdu. Polícia, VOS ani SIS na otázky, prečo chcú silnejšie právomoci, neodpovedali. Rovnako ani ministerstvo dopravy.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Rudolf Pučík z SNS o novele vie a nie je ňou „dvakrát nadšený“. „Kto, s kým a kedy to je veľmi vážna informácia. Ja by som s tým nesúhlasil, ale predbiehame koaličné rozhovory.“
Bez súduHovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík povedal, že novela, ktorú prerokuje legislatívna rada vlády, prenáša do slovenského právneho poriadku európsku smernicu o uchovávaní údajov v elektronických komunikačných sieťach. Na otázky, prečo prináša aj nové možnosti pre políciu, neodpovedal. „V priebehu medzirezortného pripomienkového konania boli k návrhu uplatnené viaceré zásadné pripomienky, ktoré ministerstvo muselo brať do úvahy. Okrem iného aj s návrhom na priamy prístup do evidencie účastníkov.“ Ako pripomienky do zákona zapracovalo, nepovedal.
„Teraz platí, že každá žiadosť o poskytnutie prevádzkových a lokalizačných údajov musí byť podložená a odôvodnená rozhodnutím sudcu,“ povedal hovorca Orange Peter Tóth.
SIS na otázku, prečo vyžaduje online prístup, neodpovedala. „Spoločne s ostatnými silovými rezortmi a po konzultáciách so zástupcami ministerstva uplatnila SIS k novele vecné pripomienky, ktoré sú v súlade s ústavou a právnou úpravou,“ povedal hovorca Karol Sorby.
Dva roky v archíve
Advokátka Zuzana Dlugošová hovorí, že neobmedzený prístup k údajom neprimerane zasahuje do práva na súkromie.
Návrhy v novele sú podľa nej v rozpore so smernicou Európskej únie o uchovávaní údajov.
Aj operátori pochybujú, či je novela v súlade s európskymi smernicami. Ak by ju parlament prijal, museli by archivovať údaje o internetovej komunikácii pol roka a telefonickej až dva roky.
„V súčasnosti môžeme poskytnúť informácie v plnom rozsahu za aktuálny mesiac a približne šesť predchádzajúcich mesiacov,“ povedal hovorca T-mobil Andrej Gargulák.
Európske smernice podľa neho upravujú len čiastočnú a základnú úpravu tejto bezpečnostnej problematiky. „Je to akýsi minimálny štandard. Je potrebné zohľadňovať aj ďalšie princípy vyplývajúce z nášho právneho poriadku, vrátane medzinárodných zmlúv, čo podľa nášho názoru niektoré z predložených návrhov nerešpektujú.“
Jánošík oponuje. Podľa neho je navrhovaná dĺžka „plne v súlade s uvedenou smernicou a je výsledkom rokovaní so všetkými dotknutými subjektmi“. Viaceré krajiny únie majú lehoty ešte dlhšie.
Kto to zaplatí?
Operátori vedú so štátom spor aj o to, kto preplatí nové náklady. Štát chce, aby to boli operátori. „Rozhodne nesúhlasime,“ hovorí Gargulák z T-mobil. Hovorí, že ide o verejný záujem, a preto má byť hradený z verejných zdrojov. Nesúhlasí ani Orange.
Jánošík povedal, že financovanie je vecou dohody. Únia podľa neho rozhodnutie necháva na každý štát.
Gargulák povedal, že viaceré ich pripomienky k novele ministerstvo vôbec neprijalo. Tóth tiež upozorňuje, že Slovensko sa môže vystaviť sankcii od únie pre prílišný zásah do ústavou chráneného práva na súkromie.
Polícia: Dodržíme zákon
Hovorca policajného prezídia Martin Korch povedal, že Slovensko je demokratický a právny štát, ktorý obyvateľom zaručuje právo na súkromie. „Navrhované opatrenia budú využívané rovnako ako všetky ostatné - výhradne zákonným spôsobom.“
Hovorí, že opatrenia potrebujú najmä na boj s organizovaným zločinom a terorizmom. Kontrolné mechanizmy sú podľa neho dostatočné.
„Činnosť polície kontroluje Národná rada a vláda.Dozor nad zákonnosťou zásahov do základných ľudských práv a slobôd vykonáva prokurátor, sudca a osobitné kontrolné výbory.“
Polícia pripravuje ešte jeden zákon
BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra už niekoľko mesiacov pripravuje aj nový protiextrémistický a protiteroristický zákon.
Hovorca Erik Tomáš povedal, že v krátkom čase ho prerokuje vedenie ministerstva a potom dá pripomienkovať. „Potom ho verejnosti predstavíme.“
V pôvodnom návrhu, ktorý ministerstvo vypracovalo ešte za čias Vladimíra Palka z KDH, boli návrhy, ktoré počítali aj so zmenou ústavy.
Návrh by umožnil odobrať štátne občianstvo. Hovorilo sa v ňom aj o zákaze odmietnuť svedeckú výpoveď. Odmietnuť vypovedať dnes môže každý, kto by poškodil seba alebo svojich blízkych.
Predĺžiť sa tiež mali 48- a 72-hodinové lehoty pri rozhodovaní o väzbe, či sprísniť kontrola nadácií.
(mož)
Súkromie? Nie, prednosť má bezpečnosť
Prienik do súkromia prišiel po teroristických útokoch na USA v roku 2001.
Éra silnej polície, tajných služieb a bezpečnostných zložiek sa začala v roku 2001 po teroristických útokoch na Spojené štáty. Bushova vláda sa rozhodla rýchlo - musíme preniknúť do konšpiračných sietí teroristov. A to sa bez prieniku do súkromia nedá.
Protiteroristický zákon (Patriot Act), je normou, ktorá určuje, ako ďaleko môžu vyšetrovatelia zájsť. Bez súdneho povolenia môže FBI získavať záznamy o telefonických hovoroch vtedy, ak záznam pomôže pri vyšetrovaní teroristickej činnosti.
Ak úrady vyšetrujú terorizmus FBI môže požiadať telefónne spoločnosti, aby vydali záznamy o hovoroch zákazníka aj bez súhlasu sudcu. Vyšetrovatelia môžu získať aj záznamy človeka, ktorý s teroristickou činnosťou nemá nič spoločné, ale jeho stopa môže pomôcť pri vyšetrovaní teroristickej činnosti alebo špionáže.
Niektoré ustanovenia súdy označili za protiústavné. Protestujú aj organizácie obhajujúce občianske slobody.
V USA môžu pri podozrení z terorizmu odpočúvať aj bez súhlasu sudcu. Deje sa tak na základe osobitného rozhodnutia prezidenta, ktoré neschválil Kongres. Bush povolil odpočúvanie Národnej bezpečnostnej agentúre. O legálnosti jeho rozhodnutia sa vedie spor.
Ešte jednoduchšie, ba automaticky, sa k databázam telefonických hovorov, účtom a e-mailom, dostávajú britské úrady podľa zákona o regulácii vyšetrovacích právomocí.
Bez súdneho príkazu sa zaobídu nielen pri podozrení z terorizmu, ale aj pri vyšetrovaní menších zločinov. Briti sú tak zrejme najsledovanejším národom na svete a táto politika je v rozpore s politikou Európskej únie.
Záber z 11. septembra 2001. Bushovi jeho poradca oznamuje, že Spojené štáty práve napadli teroristi. FOTO SITA/AP
Braňo Ondrášik, Michigan
Stĺpček Petra Schutza
Zásadný pocit
Keďže zásadné stanoviská k nezverejneným návrhom zákonov sa zaujímať nedajú, v tejto chvíli stačí zásadný pocit: na novelu telekomunikačného zákona si treba dať veľký pozor.
Nie je dôvod pochybovať, že teror je bezpečnostná hrozba číslo jeden, a platí, že lepšie je byť odpočutý (monitorovaný) ako mŕtvy. Ak majú byť špeciálne služby proti teroru efektívne, nejaký kompromis medzi slobodou a bezpečnosťou sa uzavrieť musí. Zároveň však tušíme (vieme), že polícia a spol. najmä v postkomunistických štátoch sú zneužívané a nedôveryhodné. Vieme aj to, že kontrola neexistuje, parlamentné výbory sú bábkové.
Vo svete sa pri zákonných obmedzeniach ľudských práv bojuje o každé slovíčko
a čiarku v texte. Na Slovensku sa v tom istom čase pripravuje takáto norma pod stolom a tajne. Podozrenie, že teror je iba zámienka, preto vyzerá veľmi dôvodné.
;)
