Cez volebný automatby malo hlasovať asi milión voličov. Nie všetci však technologickému pokroku veria.
Len aby sme nedopadli ako na Floride! Vzdychnú si Francúzi, keď začujú slovné spojenie „elektronická voľba“ alebo „volebný automat“.
Ministerstvo vnútra svoju novinku považuje za pokrok a tvrdí, že šetrí peniaze. Voliči a politické strany si však takí istí nie sú.
Volebný automat
Zatiaľ to vyzerá nezvratne. Viac ako milión Francúzov bude v prvom kole prezidentských volieb voliť elektronicky. Dostanú voličskú kartu a vo volebnej miestnosti si to nenasmerujú k drobnej urne, ale k veľkému prístroju.
Pripomína bankomatový automat a podobne sa aj obsluhuje. Jeho obrazovka reaguje na dotyk prsta. Takže volič si len ťukne na svojho kandidáta - a ďalším dotykom svoj výber potvrdí alebo opraví. Nemal by sa pri tom zdržať viac ako minútu.
Prístroj funguje asi v 150 francúzskych mestách. Obyvatelia si ho už môžu skúšať. Odvoliť na ňom môžu aj nevidiaci, pretože dostanú slúchadlá a v nich budú počuť jasné inštrukcie. Ministerstvo vnútra je nadšené. Teší sa, že ušetrí na papieri. Druhou, ešte väčšou výhodou je, že elektronické hlasy sa sčítajú skôr ako klasické volebné lístky. O spoľahlivosti sčítania nepochybuje ani trochu.
Pochybuje však verejnosť, médiá i samotní politici. Časopis Veda a budúcnosť píše, že nie je také isté, či zo stroja vystúpia rovnaké informácie, ako do neho vstúpia. Počítačoví experti vraj dokážu zmeniť jeho naprogramovanie za pár sekúnd, nemusia byť ani nadpriemerne zdatní. Časopis si spravil na radniciach malý prieskum a zistil, že niektorí technici boli pri inštalovaní úplne sami.
Trikrát drahšie?
Obavy nemôžu utíšiť ani príklady zo zahraničia. Belgicko takto volí už od roku 1991, pripomenula televízia TF1. A pri nedávnych voľbách sa ukázalo, že odvolilo o štyritisíc ľudí viac, ako bolo vo volebných zoznamoch.
Valónsky minister vnútra Philippe Courard chce svoju krajinu tohto experimentu zbaviť. Vraj sa neoplatí. „Elektronická voľba stojí 4,50 eura na voliča. Papierový volebný lístok vyšiel na 1,50 eura. Fakt, že sa elektronické hlasy sčítajú o niekoľko hodín rýchlejšie, nemôže takú nevýhodu prevážiť,“ povedal pre TF1.
Nedá sa to overiť
Druhým príkladom je Írsko, ktoré prístroje kúpilo, ale nakoniec radšej nepoužilo. A napokon je tu nešťastná Florida a jej nejasné výsledky pri prezidentských voľbách v roku 2000. Vtedy sa tam použili prístroje, aké má dnes Francúzsko.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že prístroje sú už dnes novšie a modernejšie. To, že sa elektronické hlasovanie a sčítavanie nedá spätne overiť a prepočítať, však vyvrátiť nevie. Bez papiera nie je kontrola.
Volebné prístroje sa vo Francúzsku povolili už v roku 1969, ale len pred pár rokmi sa presne definovali podmienky ich programovania. Čiastočne sa vyskúšali pri referende o európskej ústave v roku 2005.
Ségolene Royalová i Francois Bayrou vyzývajú, aby sa sa ich používanie ešte odložilo. Technický pokrok sa im zdá príliš neistý a oveľa menší ako riziko, že sa francúzska demokracia ocitne v ohrození.
Moderné voľby
Očakáva sa, že zo 44,5 milióna registrovaných voličov okolo 1,5 milióna bude voliť elektronickou formou.
Jeden volebný automat stojí viac ako 5-tisíc dolárov. Nainštalovali ich približne do 150 miest.
Prvé kolo prezidentských volieb sa koná 22. apríla, druhé 6. mája.
