"Moje víkendy sú dosť podobné, lebo sú pracovné. Na jeden výnimočný predĺžený víkend od soboty do utorka ale určite nezabudnem po celý život. Strávila som ho na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Keď som sa vrátila, musela som ešte dva dni spať, aby som sa z toho všetkého spamätala.
Po prílete do Berlína sme okamžite dostali papier s podrobným rozpisom programu vypočítaným na minúty. Celé tri dni Shooting Stars boli nabité od rána do večera. Stretnutia s novinármi, agentmi, tlačovky, večierky. Prvú noc som spala štyri hodiny, druhú dve a poslednú vôbec. Po záverečnej obrovskej galapárty som iba stihla ísť do hotela, pobaliť sa a utekať na lietadlo. Denne sme absolvovali množstvo stretnutí a keďže všetko bolo na inom mieste, mala som taký site-seeing Berlínu ako nikto. No, bohužiaľ, prišli sme v zlom období. Pršalo, bolo smutné šedivé počasie.
Všetko bolo perfektne zorganizované. Bolo tam veľa ľudí, ktorí sa o nás starali a hovorili nám, kam ísť, s kým sa rozprávať. Všade kopec fotografov a veľa záujmu. Aj som si hovorila, že si na tlačovku, kde sme sa mali predstaviť, pripravím nejaký koncept, ale k ničomu som sa nedopracovala. Asi budem musieť ísť na školenie k Zuze Fialovej (smiech). Novinárov zaujímalo, čo sa v ktorej krajine nakrúca a ako sa nakrúca. Tak tam som sa zapotila. Mojou vizitkou bol film Muzika, ktorý ešte vtedy nebol dokončený. Oni si to zostrihali a, ako každému hercovi, urobili ukážky a reklamný šot.
Najviac ma očarili moji spolupútnici. Boli vo veku od osemnásť do tridsaťpäť rokov. Keďže nie som typ, ktorý má rád sebaprezentáciu, mala som predtým naozaj veľkú trému. Ale keď som zbadala tých dvadsaťštyri vystrašených tvárí, prešlo ma to. Boli sme na tej istej lodi, nakoniec som sa s nimi cítila veľmi dobre. S niektorými som stále v kontakte a dostala som aj nejaké pozvania.
Boli sme spolu dvadsaťštyri hodín denne, takže som sa napríklad dozvedela, že Dánsko je krajina s najväčšou filmovou produkciou. Alebo, že takmer nikto z týchto mladých hercov nerobí dabing. Robia divadlo, ale úplne iné ako u nás. Napríklad v Anglicku skúšajú tri-štyri týždne a potom hrajú predstavenie pol roka. Neskôr hru stiahnu a skúšajú novú. Je to úplne iný systém ako u nás. Tam ide skôr o projekty. Nič nie je dlhodobo dohodnuté. To znamená, že nemajú stále angažmán. Keď nenakrúcajú do kín a nehrajú divadlo, nakrúcajú pre televízie. Na to, aby sa niekto stal hercom, nie je podmienkou vysoká škola. Viacerých z nich oslovili na ulici. Všetci majú agentov, ktorí im zháňajú prácu a posielajú domov scenáre.
Všade sme chodili oblečení úplne normálne v bežných šatách, rifliach a tričku. Iba na dve veľké spoločenské akcie Červený koberec a premiéru filmu Notes of a Scandal s Cate Blanchett a Judi Dench, ktorá ma prekvapila, lebo bola veľmi sympatická a vždy usmiata, sme museli mať spoločenské šaty. Po premiére bola galapárty, na ktorej nám odovzdávali ceny. Spätne mi to príde ako sen. Stále nemôžem uveriť, že som to zažila." zš
foto - sita
