Mnoho žien k nej má však priam odmietavý vzťah. Ako je to? Je šibanie uplatnením hrubej mužskej sily na druhom pohlaví, alebo ide o vcelku milú komunikáciu medzi mužom a ženou?

Celkom jasný postoj k tejto téme má muž, známy antifeminista, spisovateľ Gustáv Murín. Neváha znevážiť ani kampaň Piata žena, podľa ktorej je každá piata žena týraná. Na Veľkonočný pondelok je podľa neho týraná každá žena, od rána do večera. Okrem bitia krvilačnými nástrojmi aj kropením pochybnými voňavkami. Murín zároveň priznáva, že pri šibaní bol vždy na rozpakoch. No pýta sa: "Prečo mlčia všetky tri naše feministky z povolania? Žeby maľovali vajíčka?"

Mne je to fuk!

"Naša rodina tento sviatok ignoruje, pre nás je to voľno, keď ideme do prírody, akurát, že sa nevyhneme zvýšenej miere ožratosti a duchaplným hovadinám v dennom spravodajstve," vraví literárna kritička, feministka Jana Cviková.

"Bolo by zaujímavé zistiť, prečo sa táto tradícia uchovala práve takto, so signálom, že muži situáciu ovládajú. Veď v niektorých častiach Slovenska existuje vzájomná oblievačka a zrejme to aj kedysi bolo omnoho pestrejšie, nie také útrpné zo strany dievčat. Neviem, či poznám vo svojom okolí ženu, ktorá by tento zvyk považovala za milú tradíciu či veselú žensko-mužskú zábavku."

Zo šibačky vraj chvalabohu dávno vyrástla, a keď sa díva na svoju dcéru, tak "ona do nej našťastie ani nikdy nerástla". Pripadá jej to trápne. "Fakt je, že šibačka či oblievačka na Slovensku ešte stále funguje ako súčasť erotických heterosexuálnych hier. Otázka znie, prečo je v našej kultúre erotické bezmocné jačanie žien na jednej a rázna rozhodnosť mužov na druhej strane?"

Najviac jej na šibacom pondelku prekáža vražedne tradičné spojenie s alkoholom. Nielenže vraj sotva nájdeme triezveho muža, je to aj akási iniciácia pre chlapcov. Alkohol je u nás skrátka skúškou chlapskosti. "Vzhľadom na to, že večne opitý sused na idylickej dedine dcére minulý rok v oblievačkovom zápale namiesto navoňavkovania takmer podpálil vlasy zapaľovačom, ostane naša rodina, pondelok-nepondelok, už tradične verná výletu do prírody."

Od eufórie až po utrpenie

Psychológ Dušan Fabián vraví, že ženy prežívajú šibanie rôzne. "Niektoré cítia radosť a eufóriu zo záujmu a pozornosti, prežívajú to ako slávnostný rituál. Potom sú ženy, ktoré to berú ako samozrejmosť - je to aj nepríjemné, aj trochu zábava. Ďalšie cítia rozpaky, skôr to odmietajú, ale podstúpia to. Nakoniec sú také, čo to úplne odmietajú, skrývajú sa, akt racionalizujú a považujú ho za sexizmus," vraví Fabián. Chlapi sú vraj tiež všelijakí. "Niektorí to absolvujú ako rituál radosti a kontakt s dievčencami, ďalší prejavujú jednoznačne zvýšenú agresivitu, je to pre nich príležitosť - keď sa nevedia prejaviť inokedy, tak sa prejavia tu. Iní zasa idú, aby sa nepovedalo, ale cítia sa nemastne-neslane. Niektorí pri tom trpia."

Mužská symbolika

A čo symbolika? Korbáč by mal byť upletený z čerstvých vŕbových prútov, čo úplne jednoznačne symbolizuje znovu sa rodiacu prírodu. "Tú silu, ktorú má, ako sa prebúdza k životu, chcú muži preniesť na ženu," hovorí psychológ Dušan Fabián. Vegetácia sa podľa neho objavuje v tradíciách po celý rok, v rozličných podobách. "Jedlička na Vianoce, zdobené stromčeky na jar... Máj je strom, korbáč je zo stromu a vinohradnícky veniec je zas z viniča. Človek sa stále usiluje spojiť so silou vegetácie. Povedal by som, že sú to tvary stromu života. Aj korbáč. Má preniesť život, silu vegetácie, medzi ľudí. Voda má zas očistnú a okrášľovaciu funkciu. Táto symbolika v tvrdej psychoanalýze, keby sme to dotiahli úplne ad absurdum, znamená, že vlastne muž s ozdobeným vegetačným penisom a s vodou ako ejakulátom chce preniesť silu aj na ženu."

Nech už máte k šibačke akýkoľvek vzťah, vždy je pri tom vraj veľa výskania a radosti. "Je to hra, spôsob ľudového divadla. Ženy hrajú akoby unikali pred chlapmi a chlapi ich dobýjajú. Ale všetci sa tešia," tvrdí Fabián.

Ešte chcú za to aj vypiť

Ingrid Hrubaničová, autorka a herečka divadla Skrat: "Nikdy som ho nemala rada a v detstve som sa usilovala nebyť na Veľkonočný pondelok doma. Brutálne oblievanie a šibanie považujem za prejav demonštrácie mužskej sily a necitlivosti. Nedávno som videla dokument o tradíciách na slovenskom vidieku. Ukázal, že tradície sú u nás predovšetkým výšivky a šibačka, čo sa mi zdá dosť málo. Vo filme bol krásny obraz, ako asi šesť šesťdesiatročných žien vyšíva a púšťa si pritom video so šibačkou - dvaja muži držia dievčinu a ostatní si podávajú vedro s vodou a surovo ju polievajú. A ženy pri tom vyšívaní pokyvkávajú hlavami a s miernym úsmevom hovoria: "No a ešte chcú za to aj vypiť!" Myslím, že moja generácia už nemá takýto blahosklonný pohľad. Pre mňa je symbolom zrodu vajíčko, pučiace stromy, silné stonky mladých rastlín prerážajúce hlinu. Nepotrebujem korbáč ani vedro."

Čo je na tom úžasné?

Michaela Čobejová, herečka, producentka: "Čo je na tom úžasné, keď vás podgurážený bratranec, ktorého ste nevideli od základnej školy, celý nažhavený strčí pod ľadovú sprchu, vymláti korbáčom a nakoniec poleje odolnou voňavkou, z ktorej vám ešte týždeň smrdia vlasy? Veľká noc je sviatok utrpenia, obety a nádeje, príležitosť zastaviť sa, poďakovať a spolu s rodičmi, starými rodičmi a deťmi si dať posvätiť veľkonočný košíček plný klobások, pasky a šunky. A ten bratranec, bohužiaľ, ako pozostatok pohanských osláv jarnej rovnodennosti, k tomu už patrí."

Mamu namočili do studne

Zuzana Piussi, dokumentaristka: "Vyrastali sme na sídliskách, a keď sa začali polievačky, bolo mi z nich vždy zle. Ten zvyk je aj celkom pekný, má zdôrazniť, že ženy majú byť plodné. Pamätám si, ako sme raz Veľkú noc strávili na chate. Úplne sa tam ožrali nejakí chlapi, začali mlátiť moju mamu a namočili ju do studne. Obyčajne tento sviatok pripadne na dni, keď sa oteplieva, ale práve keď je šibačka, je zima. Bol to des, moja mama iba kričala: Veď deti šibte, detičky šibte... Už to nebola zábava, pozerali sme sa, ako ožratí chlapi bijú mamičku. Na základnej škole mi lichotilo, keď ma spolužiaci vyšibali, no mne so sestrou sa stávalo - asi tri roky po sebe - že sme čakali šibačov a žiadni neprišli. Bolo to smutné, so sestrou sme nakoniec zjedli všetky sladkosti prichystané pre šibačov. Teraz by sa aj šibači našli, ale ja už nechcem, už pred nimi zatváram dvere."

Zmlátim ho tiež!

Andrea Stopková, manažérka: "U nás v Prešove sa polieva studenou vodou. Pekný zvyk sa akoby vytráca a už je z toho len minibiznis malých chlapcov. Keď som si mohla vybrať, tak radšej nie - ako malá som nebola doma. No keď sme niekedy polievačom neotvorili, popísali nám bránu vulgárnymi výrazmi. Boli už aj také prípady, že dievča zomrelo, lebo ho hodili do vane a obarili ho horúcou vodou. Nad vajíčkami malí chlapci ohrnú nos a zaujíma ich len: Kde sú prachy? Keby mňa dáky chlap zmlátil a tváril by sa, že je to tradícia, tak mu ten korbáč vytrhnem z ruky a zmlátim ho tiež!"

Dobrý vplyv na celulitídu

Zuzana Gavulová, fotografka: "Šibanie je podľa mňa dosť surová záležitosť. Niektorí chlapci vedia šibať aj jemne, ale väčšinou človeka dobre vylátajú, a to dosť bolí a štípe. Máloktorý muž vie zhodnotiť, koľko má švihnúť, aby to nebolelo. Môj dedko vie tak dobre šibať, že to je úplne super. Niektorí muži sú surovci, žene plesknú, až má z toho modrinu. Je to neschopnosť posúdiť, čo je ešte pre ženské telo prijateľné. V princípe mi to neprekáža, veď sa vraví, že ženu keď udrieš, to je akoby si kvetinu pohnojil. Tak symbolicky je to náhodou zábava. Možno to dobre vplýva aj na celulitídu, dobre sa prekrví pokožka. Oveľa radšej však mám, keď ma oblievajú ľadovou vodou, to je veľmi svieže. No som vždy naštvaná, že ma neobliali dobre. V utorok im to vrátim, až sú mokrí od hlavy po päty. A poviem im: Aby ste si zapamätali, ako ma máte na budúci rok obliať."

Korbáč teda nemusím

Galina Lišháková, výtvarníčka: "Pokiaľ je to jemné pošibanie a jemné poliatie vodou, tak v pohode, ale keď už nejakú ženu hodia do studenej vody, keď je to bolestivé a nepríjemné, tak to sa mi nepáči. A šibanie? Nezdá sa mi to byť pekný zvyk, ale nechcem vyzerať ako feministka. Korbáč teda nemusím, ten sa mi nepáči, veď predsa len to trochu bolí alebo štípe. Voda sa mi zdá v pohode."