ntovaným slovom e spasenie. Baránok Boží prijal hriechy sveta. Kto verí, má nádej. Medziiným aj nádej prežiť sviatky v mieri a zdraví.
V tomto období slávia svoj najväčší sviatok - Pesach - aj Židia. Pripomínajú si vyslobodenie Hebrejov z Egypta, čo je pre nich najväčšia historická udalosť. Aby náhodou neprišlo k tomu, že by mali kresťania aj Židia vrchol roka v jeden deň, zúčastnení prijali opatrenia, ako tomu zamedziť.
V hypermarketoch sa už "veľkonočí" celé týždne. Baránky, zajačiky, čokoládové vajíčka naplnené kadečím, kuriatka, plastové narcisy a všetky tie nádherné veľkonočné rekvizity nám robili veselú spoločnosť už dobrý mesiac. Veľká noc je aj sviatkom obchodníkov (aj keď v tomto prípade Vianoce vedú) a tento rok sme zaznamenali aj rekordné čokoládové figúrky, vysoké osemdesiat centimetrov. Ktovie, kto ich môže pojesť. K tomu tony šunky, šalátu, vajec natvrdo a alkoholu. Aj to je Veľká noc.
Ak by prišiel na slovenskú dedinu počas Veľkonočného pondelka cudzí štátny príslušník, asi by chcel každú chvíľu volať políciu alebo psychiatriu. Pohľad na to, ako horda podnapitých mladíkov mučí dievčatá korbáčmi, studenou vodou a potom za to ešte pýta odmenu v podobe naturálií aj peňazí, by bol pravdepodobne neznesiteľný pre človeka, ktorý nevyrastal na slovenskom vidieku. V tomto sviatku stále pretrvávajú pohanské oslavy jari, ktorú symbolizuje jarná rovnodennosť. A pohania veru džentlmenmi neboli. Aj to je Veľká noc.
Na západnom Slovensku sa vždy šibalo a na východe oblievalo. Cez Slovensko ide dokonca kultúrna hranica týchto tradícií. Oblievanie je typické pre východ, na strednom Slovensku je švík - tam je aj šibanie aj oblievanie - a viac na západ, v Čechách, je skôr len šibanie.
Ide o starý predkresťanský zvyk a jeho pôvod je zahmlený. Korbáč by mal byť upletený z čerstvých vŕbových prútov, čo úplne jednoznačne symbolizuje znovu sa rodiacu prírodu. Silu, ktorú má, keď sa prebúdza k životu, chcú muži preniesť na ženu. Na Záhorí sa to robí decentne. Muž príde s korbáčom, veľmi jemne sa dotýka postupne celého ženského tela a rozpráva: "Aby ti ruky slúžili a bola si šikovná v práci, aby ťa nohy nosili čiperne po svete, aby očičká dobre videli na tú krásu, ktorá sa prebúdza v prírode." Je to až poetické.
Možno sa rozhodnete na Veľkú noc ujsť do pokojnejších miest a užívať si sviežeho jarného slnka. Možno sa ponoríte do všeobecného veselia a osláv s rodinou a blízkymi. Nech je ako chce, redakcia Víkendu vám želá príjemné a ducha povznášajúce veľkonočné sviatky.
Kúzla a čary Veľkej noci
Na Veľkú noc si už tradične podávajú ruku kresťanské a staré pohanské tradície. Ako pozostatok minulosti nám zostali maľované vajíčka, rozkvitnuté vetvičky vo váze, na stole šunka a vajcia, niekde aj pečený baránok. Hodovanie, ktorému predchádzal pôst.
A samozrejme, korbáč a vedro vody. Naši predkovia mali rituálov podstatne viac, ako si my dnes dokážeme predstaviť. Okrem vynášania Moreny verili aj na rôzne kúzla a čary, ktoré mali ochrániť ich dobytok, prípadne predpovedať sobáš.
Smrtná nedeľa
Na Smrtnú nedeľu si dievčatá súce na vydaj priviazali na žrď figurínu zo slamy oblečenú do ženských šiat a utekajúc s ňou cez dedinu vyspevovali: "Muriena naša, kdes prebývala? V dedinskom dome, v novej stodole". Za nimi spievali mládenci, ktorí niesli figurínu chlapa, dedka: "Dedko náš, dedko, požral si nám všetko, nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal." Pri potoku posťahovali z figurín šaty a atrapy hodili do vody. Morenine šaty si oblieklo to z dievčat, ktoré vyvolili za kráľovnú. Na žrde si pouväzovali mašle, ale aj fľašky od pálenky a zaniesli ich spievajúc richtárovi, za čo dostali šišky či iné dobroty. Niekde do vody hádzali aj Morenine šaty. Komu hodený kus najskôr voda priplavila k brehu, ten mal mať svadbu ako prvý. Kúsok slamy z figuríny vložili do hniezda pod kvočku, aby z nej bola dobrá nosnica. V túto nedeľu napríklad matky v okolí Brezna nosili do kostola malé deti, aby vraj začali skôr hovoriť.
Čarovná moc
Od Kvetnej nedele až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie - state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša. Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi. Aj pokrmy mali v týchto dňoch svoju čarovnú moc. Väčšinou sa jedli rôzne dlhé cestoviny s makom, aby na obilí narástli dlhé klasy s množstvom zrna. Zo zeleniny sa používali len tie druhy, pri ktorých si ľudia želali, aby čím skôr kvitli. Kapusta sa nejedla vôbec, aby hneď nevyháňala do kvetu.
Umyme sa v potoku
Na Zelený štvrtok či Bielu sobotu sa muži, ženy aj mládež chodili umývať do potoka. Začínalo sa už pred ranným zvonením. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. Veľkonočnú vodu zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu, keď sa krava otelila. Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad, a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Takisto všetko riadne pozametať a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz. Koňom uviazali na chvost červenú niť, ako ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. Na prah stajne položili vajce a ak ho krava rozbila, bola to predzvesť jej rýchleho uhynutia.
Strigy
V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov bola namierená predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Aby kravám niektorá striga nepočarila, mala gazdiná urobiť venček zo šípového prúta a o polnoci cezeň precediť mlieko. Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne značkovali ovce, pretože verili, že potom menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Tak, ako sa mali rýchlo hojiť rany zvieratám, takisto rýchlo sa mali hojiť poškodené miesta na rastlinách, preto sa v tento deň štepili mladé stromčeky.
Čarodejnú atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajachtivé dievčatá, hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inde.
Oheň ochraňoval
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, varila sa najmä bravčovina a často šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Vo viacerých oblastiach pripravovali jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska doteraz pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku po prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka.
Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky.
Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.
Aby sliepky lepšie niesli
Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Cez omšu sa svätili veľkonočné jedlá. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože, ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.
Veľkonočné symboly
baránok
Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
kríž
Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
sviečka
Sviečka je chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista. Symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa, v priebehu veľkonočnej bohoslužby sa ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi a a W, t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až po Turíce a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci.
oheň
Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
vajíčko
Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
zajačik
Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanského obdobia. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
sk. wikipedia.org
Čo sa skrýva za názvami
Kvetná nedeľa
Presnejší a úplny liturgický názov je "Palmová nedeľa Kristovho utrpenia". Od pútničky Egérie sa dozvedáme, že začiatkom 5. storočia sa v Jeruzaleme na Olivovej hore zhromažďovali kresťania na bohoslužbu slova a večer odtiaľ robili slávnostný sprievod do mesta držiac v ruke palmové a olivové ratolesti. Táto tradícia sa viaže na text z Jánovho evanjelia, kde sa píše, že keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema, vyšiel mu v ústrety zástup držiaci v ruke palmové ratolesti a prevolával mu na slávu ako mesiášovi. Z názvu je však zrejmé, že sa tu liturgicky spájajú dva aspekty: príchod Ježiša do Jeruzalema a pamiatka jeho utrpenia.
Zelený štvrtok
Tento názov je zaužívaný v Čechách a na Slovensku a zrejme vznikol z chybného čítania nemeckého Gründonnerstag, za ktorým bolo sloveso grienen alebo greinen - "plakať", a nie grün "zelený". Cirkevné spoločenstvo v tento deň prijímalo späť tých, ktorým bolo uložené pokánie, a boli tak prepustení zo stavu kajúcnosti. Liturgicky je Zelený štvrtok predovšetkým spomienkou na poslednú večeru a ustanovenie eucharistie (svätého prijímania).
Veľký piatok
Je dňom Kristovho umučenia, ktoré má spásonosný charakter, takže mu pripadol prívlastok "veľký". Už od najstarších čias sa na tento deň viazal pôst.
Biela sobota
Je časom spočinutia Ježiša v hrobe. Prívlastok "biela" je v tomto prípade synonymom slova "prázdna". Nemá ani vlastnú liturgiu a je časom rozjímania o utrpení a smrti Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie sa síce slávi už v sobotu večer po zotmení, ale táto slávnosť patrí k nasledujúcemu dňu, t. j. k Veľkonočnej nedeli.
Jozef Tiňo
Autor: ik
