BRATISLAVA. Aj v súboji o predsedu KDH môžu rozhodnúť osobné väzby, ako sa to stalo v SMK, kde uspel Pál Csáky najmä vďaka podpore Miklósa Duraya. Myslí si to sociológ Pavel Haulík. „V situácii, keď rozhoduje pár hlasov, môže zavážiť podpora konkrétnemu kandidátovi.“
Pár týždňov pred snemom KDH sa špekuluje, že delegátov môže ovplyvniť aj europoslankyňa Anna Záborská, ktorá verejne podporila Vladimíra Palka. Jej otec Anton Neuwirth mal totiž v hnutí veľkú autoritu.
Záborská kandiduje na podpredsedníčku pre zahraničie, ktorý zastáva spojenec Pavla Hrušovského Martin Fronc.
„Je pravda, že odkaz Antona Neuwirtha je v KDH stále živý,“ myslí si Ján Čarnogurský, ktorý taktiež podporuje Palka.
„Brali sme ho ako človeka, ktorý má za sebou úžasný životný príbeh,“ povedal o Neuwirthovi bývalý podpredseda KDH Ivan Šimko. Rovnako ako Čarnogurský nevedel odhadnúť, ako zaváži Záborskej kandidatúra. Vyhrá vraj ten, kto sformuluje vlastnú agendu, čo bude „špecificky kádehácka, a zároveň pozitívna pre ľudí na Slovensku“.
Záborská: Nie som neznášanlivá
Po troch rokoch v európskom parlamente sa rozhodla posilniť Palkov tím. Na júnovom sneme KDH chce kandidovať na podpredsedu pre zahraničie. Hovorí, že v opozícii by mal stranu viesť bojovnejší politik ako Pavol Hrušovský. Europoslankyňa Anna Záborská.
Prečo kandidujete?
„Iné politické strany majú na tomto poste ľudí, ktorí sa venujú zahraničnej politike. Či ide o Jána Kubiša, ktorý je ostrieľaný diplomat, alebo bývalého ministra Eduarda Kukana. Na Slovensku sa hovorí, že na mariáš treba troch. Aj KDH by malo ponúknuť človeka, ktorý je v tejto oblasti aktívny."
Martin Fronc, ktorý dnes zastáva tento post, nie je relevantný protihráč?
„Nechcem pochybovať o jeho vlohách pre zahraničnú politiku. Vo všeobecnosti je však vnímaný ako človek, ktorý sa venuje školstvu."
Prečo vlastne kandidoval, keď sa zaoberá inou oblasťou?
„Bolo to pred dvoma rokmi, išlo o rozhodnutie predsedníctva."
Zvláštne, že si vôbec trúfol.
„To sa musíte spýtať jeho. Faktom ale je, že KDH hralo od čias, kedy prišiel Ján Čarnogurský s ideou vlastnej stoličky a hviezdičky, v zahraničnej politike vždy prím. Keď odišiel Ján Figeľ do Bruselu, nastalo určité vákuum. KDH by malo opäť hovoriť o tom, ako bude vyzerať svet, respektíve, ako by malo vystupovať Slovensko. Aj malé štáty ako Luxembursko či Malta majú v EÚ dostatočný priestor - ak majú čo povedať."
Aká je momentálne nálada v KDH?
„Keď sa dostane strana po ôsmich rokoch vlády do opozície, musí to s ňou zakývať. Ľudia v regiónoch celkom nechápu, prečo neurobila strana viac, aby v tej vláde bola. Tým viac, keď jej lídri pred voľbami hovorili o dvojcifernom výsledku a podobne."
Strana má byť sebavedomá.
„Áno, ale nie príliš. Treba sa krotiť a nepodliehať ilúziam. Výsledkom je potom sklamanie voličov a sympatizantov KDH. Mnohí ľudia v strane zároveň nechápu, prečo sme sa za predchádzajúcej vlády, pokiaľ ide o ekonomiku, odklonili od sociálneho učenia cirkvi, ktoré je nám blízke."
V politickej rovine sa viedol spor o tom, či ísť do vlády so Smerom. Niektorí politici KDH už dokonca pripúšťajú aj koalíciu s Mečiarom. Čo si o tom myslíte?
„Pri výsledku, ktorý sme dosiahli, som nebola za koalíciu so Smerom ani s Vladimírom Mečiarom. Smer zavádza v spoločnosti socialistické myslenie a štátny paternalizmus."
V čom vidíte rozdiel medzi Pavlom Hrušovským a Vladimírom Palkom?
„Pavol Hrušovský je typickým politikom do koalície. Je ústretový, ochotný diskutovať a vie robiť kompromisy. Aj jeho správanie prispelo k tomu, že bývalá vláda vydržala osem rokov. Takúto politiku však nemôže robiť strana, ktorá je v opozícii. Ak sa chce KDH odlíšiť od konkurencie, predovšetkým z SDKÚ, potrebuje na svojom čele človeka, ktorý je v istom zmysle vyhranený a bojovnejší. Takým je Vladimír Palko."
Znamená to, že keby zostal predsedom Hrušovský, KDH môže mať problém dostať sa do parlamentu?
„Ak by zostalo nevýrazné, tak áno. KDH síce prešlo aj horším obdobím, keď malo menej ako sedem percent. Verím našim voličom, ale nemôžeme s nimi automaticky počítať bez toho, aby sme im ponúkli viac."
Oponenti Vladimíra Palka zase hovoria, že KDH pod jeho vedením môže mať problém s koaličným potenciálom.
„Nemyslím si, že jeho predstavy sú neprijateľné pre potenciálnych koaličných partnerov."
Po voľbách však vylúčil Smer aj HZDS, výhrady má aj k SNS. Zvyšné strany koalíciu nevytvoria.
„Nie je to také priamočiare, ako to vyzerá. Je pravda, že vylúčil Smer ako taký. Nevylúčil však HZDS, ale Vladimíra Mečiara. Rovnako má výhrady k Jánovi Slotovi, nevylúčil však SNS. Myslím, že keď urobí KDH v ďalších voľbách dobrý výsledok, a v týchto stranách dôjde k zmene, náš koaličný potenciál bude pomerne široký."
Je reálne počítať so zmenou v HZDS, alebo v SNS? Strany nemajú rady, keď im zvonka niekto diktuje, čo majú robiť.
„V tejto chvíli sú to hypotézy, uvidíme. Viem si však predstaviť, že ak bude KDH silnejšie, ako je dnes, do úvahy prichádza aj pravoľavá koalícia."
Aký je dnes pomer síl v KDH? Hovorí sa, že vaše rozhodnutie kandidovať môže ovplyvniť delegátov snemu v prospech Vladimíra Palka. Váš otec Anton Neuwirth totiž požíval v strane veľkú autoritu. Čo si o tom myslíte?
„Je pravda, že duch môjho otca je v KDH stále prítomný. Takisto viem, že veľa ľudí čakalo, na ktorú stranu sa pridám. Ale nedokážem odhadnúť, nakoľko zaváži moje rozhodnutie."
Hrušovského vraj podporuje väčšina krajských organizácií.
„Krajské a okresné organizácie je niečo iné ako delegáti snemu. Keby som neverila, že uspejeme, tak do toho nejdem. Nechodím do vopred prehratého boja."
Nedávno vás bez problémov zvolili za predsedníčku Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v európskom parlamente. Pred dvoma rokmi vás pritom ľavicové poslankyne rezolútne odmietali. Čo sa odvtedy zmenilo?
„Pred dvoma rokmi žiadali kolegyne zo socialistickej, liberálnej a zelenej frakcie tajné voľby a iného kandidáta na predsedu. Voľby predsedov výborov sú pritom vopred dohodnuté, spravidla ide o formalitu. Pred dvoma rokmi ma volili štyri dni, teraz štyri minúty.
Prečo robili v prvom prípade obštrukcie?
„Keď ma volili prvýkrát, boli voči mne zaujaté, pretože vychádzali z nepravdivých informácií."
Konkrétne?
„Zo Slovenska im chodili maily, čo všetko som napáchala. To znamená, že som neznášanlivá, nekompromisná, že som sa angažovala proti potratom, homosexuálom a podobne. Fakt, že som za ochranu života, bol podaný militantným spôsobom. Napriek tomu som necítila nepriateľstvo voči týmto ženám. Hľadala som témy, kde sa môžeme zjednotiť."
Napríklad?
„Povedala som im, že 90 percent žien v EÚ má rovnaké problémy. Chudobu, vzdelanie, určitú diskrimináciu na trhu práce, nerovnakú mzdu za rovnakú prácu. Takisto môžeme hovoriť o situácii migrantiek, ženách v politike a podobne. Dnes je zrejmé, že v týchto témach sa spravidla zhodneme. Bez ohľadu na to, kto je z akej frakcie."
Ako reagovali?
„Uvedomili si, že nemám na každom stretnutí výboru extrémne náboženské alebo pravicové prejavy. Takisto som nikdy neukončila diskusiu, pokým sa nevyjadrili všetci, čo prejavili záujem. V minulosti to nebolo zvykom."
Znamená to, že témy ako interrupcie na výbore neotvárate?
„Samoúčelne nie."
Nie je to v rozpore s tým, ako sa KDH správa na Slovensku?
„Nie. Témy ako rodina či potraty nie sú kompetenciou EÚ, ale národných štátov. Načo by som ich otvárala na pôde únie, keď nemôžem v tomto smere nič urobiť? Keby ich však otvoril Európsky parlament, určite by som sa vyjadrila a hlasovala podľa svojho svedomia."
Nebolo by rozumnejšie, keby KDH netlačilo na pílu ani doma? Každý predsa vie, čo si myslíte a ako sa v konkrétnej situácii zachováte.
„KDH neotvára otázku potratov ani na Slovensku. Naposledy s tým predsa prišla ANO a Eva Černá. My sme len reagovali."
Poslanec KDH Gabura sa nedávno ostro vyjadril na adresu homosexuálov. Nikto ho k tomu nevyzval.
„K tomu sa nebudem vyjadrovať. Nikto zo špičkových politikov KDH však podobné témy neotvára."
Ako sa cíti konzervatívna politička v politicky korektnom prostredí Európskeho parlamentu?
„Nie je to ľahké. Aj preto, že tam neexistuje klasické rozdelenie na koalíciu či opozíciu. Ku každej téme hľadáte ad hoc koalície. Čo ma však naozaj prekvapilo, je, že väčšina žien z výboru si myslela, že dosiahnu rovnaképostavenie v spoločnostisami.Postupne sa to však mení - začínajú chápať, že s mužmi netreba bojovať, ale spolupracovať. Myslím, že dnes sa inak pozerajú aj na ženy, ktoré sa doma starajú o deti. Chápu, že spoločnosť ich musí lepšie sociálne aj zdravotne zabezpečiť."
