Od oranžovej revolúcie sa na Ukrajine veľa vecí zmenilo. A tak na hlavnom námestí namiesto pomarančovej prevláda farba modrá. Namiesto státisícového chorálu Juš–čen–ko sa ozýva Ja–nu–ko–vyč z úst zopár tisícok stúpencov premiérovej strany. Kým počas oranžovej revolúcie udreli mrazy a všetci sa báli autobusov, v ktorých čakali ťažkoodenci pripravení urobiť poriadok s demonštrantmi, teraz o nič nejde a v Kyjeve cítiť blížiacu sa jar. Namiesto horúceho čaju fičí oranžáda s umelou chuťou pomaranča.
A z ikony oranžových revolucionárov, ktorého nezložila ani otrava dioxínom, je zúfalý muž so zúfalými činmi. Prečo sa zbratal s Janukovyčom, ktorého považoval za gangstra? Mnohí, čo si na Majdane za Juščenka vykričali hlasivky, to čudesné spojenectvo stále nepochopili. A dajú mu to najavo. Či už mu ten dekrét o rozpustení parlamentu na ústavnom súde prejde, alebo nie. Juščenko! Tak!
