ošík z roku 1935.
Film som dlho nevidel, a tak ma zaujímalo, ako bude pôsobiť sedemdesiat rokov po svojom vzniku, pričom som si nemohol nespomenúť na dokonalý výklad zbojníckej legendy Radošinským naivným divadlom...
Dvadsaťštyriročný Paľo Bielik v hlavnej úlohe pôsobí dnes možno trochu kostrbato. Škoda, že o štyri roky mladšia svieža Zlata Hajdúková (Anička) sa neskôr v kinematografii výrazne nepresadila.
Nielen pamätníkom bolo vďačné pripomenúť napríklad aj Andreja Bagara (gróf Šándor Révay) alebo Jána Borodáča (sudca).
Napriek tomu vyzeralo nechtiac komicky, keď ste v Jánošíkovej družine zahliadli Jindřicha Plachtu. To je akoby napríklad taký František Dibarbora hral Kecala v Predanej neveste.
Film, nakrúcaný v pôsobivých exteriéroch Terchovej, Vrátnej doliny, na levočskom námestí alebo v kopcoch Rozsutec a Havran, väčšinou nestratil nič z dobového kúzla predovšetkým vďaka kamere Ferdinanda Pečenku a Fričovmu modernému zostrihu.
Televízne popoludnie s Jánošíkom teda určite nebolo márne.
Autor: Jan Rejžek
