BRATISLAVA. Polícia pri zásahu počas Parlamentného zhromaždenia NATO v roku 2004 v Bratislave postupovala protizákonne. Zasiahla do súkromia študenta, keď ho nasnímala na kameru aj s občianskym preukazom za to, že mal v batohu dva plagáty s nápisom „NATO neznamená mier!“. Potvrdil to Najvyšší súd, ktorý polícii prikázal záznam zničiť.
V rozpore so zákonom postupovali policajti aj v tom, že mu prikázali nastúpiť do policajného auta a odviezli ho na policajnú stanicu.
Hádka o právach občana
Študent mal v čase zásahu 19 rokov a v súčasnosti nechce, aby sa jeho meno zverejnilo. Celý spor sa začal na jednom z kontrolných stanovíšť, kde si od neho „policajt, ktorý selektoval ľudí vyslovene podľa výzoru“, vypýtal občiansky preukaz. Vysokoškolák mu povedal, že na to, aby ho legitimoval, musí mať zákonný dôvod. Začali sa hádať o právach a ústave. Policajt napokon študenta prinútil vyložiť celý batoh. Mal v ňom aj spomenuté plagáty. Bol to dôvod, aby prišiel iný policajt aj s videokamerou a nasnímal ho.
Odviezli ho na policajnú stanicu. „Bez poučeniach o mojich právach ma vypočúvali dvaja policajti v civile. No a po troch hodinách ma pustili domov,“ spomína si študent. Konanie policajtov sa mu nepáčilo. „Polícia je počas zasadnutí hŕstky politikov schopná obmedziť ľudské práva občanov. Pokiaľ má polícia zneužívať svoje právomoci v prospech menšiny mocných, treba sa zamyslieť nad jej úlohou v spoločnosti,“ hovorí.
Ministerstvo vnútra podľa Silvie Mihálikovej z komunikačného odboru rozsudok rešpektuje. Skôr, ako však prijme opatrenia, aby sa podobné situácie neopakovali, sa chce oboznámiť s podrobnosťami rozhodnutia.
Poučenie pre políciu
Vysokoškoláka zastupovalo združenie Občan a demokracia. Podľa advokátky Zuzany Dlugošovej je rozhodnutie súdu dôležitým signálom pre políciu. Policajti totiž nemôžu zhromažďovať údaje o jednotlivcoch bez toho, aby na to mali skutočné zákonné dôvody. „Rozhodnutie je o to významnejšie v čase, keď zo strany polície existujú výrazné snahy o prístup k osobným údajom z dôvodu boja proti terorizmu.“
Ústavný právnik Radoslav Procházka si myslí, že rozhodnutie súdu by sa malo odzrkadliť aj v praxi, aby sa policajti do budúcnosti vyhli podobným rozhodnutiam. Potvrdzuje, že nie všetci majú také právne povedomie ako tento študent, ktorý sa obrátil na súd. Procházka však verí, že aj vďaka rozsudku súdu a medializácii tohto prípadu sa občianske povedomie zlepší.
Packa mlčí
Bezpečnostné opatrenia počas Parlamentného zhromaždenia NATO riadil súčasný policajný prezident Ján Packa. Policajti vraj ešte nemajú rozsudok oficiálne doručený, a preto sa k rozhodnutiu súdu nevyjadrujú. Najvyšší súd pritom rozhodol o tomto spore ešte vlani v decembri. Študent a združenie Občan a demokracia dostali písomný rozsudok minulý týždeň.
Keď pred tromi rokmi upozorňovali na protizákonný zásah občianski aktivisti, policajní predstavitelia hovorili, že všetko bolo v poriadku. Bratislavská policajná hovorkyňa Alena Toševová vtedy o aktivistoch povedala, že sa im nepodarilo zviditeľniť protestom počas Parlamentného zhromaždenia NATO a „využívajú tzv. uhorkovú sezónu a snažia sa zviditeľniť a riešiť svoju frustráciu z neúspechu aspoň týmto spôsobom.“
Nejde o prvý prípad, keď Najvyšší súd poukázal na protizákonný postup polície. V júni 2005 napríklad potvrdil, že policajti konali protiprávne, keď zabránili asi tridsiatim demonštrantom z Amnesty International protestovať pred bieloruskou ambasádou.
