Francúzski politickí komentátori sú sklamaní. Zdá sa im, že v prezidentskej kampani chýba niečo veľmi dôležité. Humor. Jeho nedostatkom trpia médiá, diváci, poslucháči aj čitatelia.
Hovorilo sa o tom aj v obľúbenej diskusnej relácii Arret sur images (Zastavenie obrazu) na France 5.
Ukázalo sa, že všetok čas v médiách využívajú kandidáti na to, aby hovorili o politike. Za normálnych okolností by to malo byť normálne. Sú však tieto prezidentské voľby normálne? Veď práve – niektorí novinári si myslia, že nie.
Nuda v Paríži
Tvrdia, že vo Francúzsku je až priveľa kandidátov. S väčšinou z nich sa vraj nedá o politike baviť dlho, pretože jednoducho nie je o čom. A pritom Francúzsko je už v období, keď musia médiá venovať všetkým kandidátom rovnaký priestor.
Niektoré médiá sa to snažia vyriešiť tak, že sa politikov pýtajú na všeličo iné. Nie vždy sa im však podarí odviesť pozornosť.
Mohli by dokola ukazovať zábery Francoisa Bayroua, ako sa na kúsku poľa preháňa na traktore (tak chcel zrejme demonštrovať, že mu záleží na francúzskych poľnohospodároch), to sa však už opozeralo i dostatočne okomentovalo.
Zostávajú tradične vtipné výroky. Pri pozornom sledovaní sa v silnejúcej kampani dajú vždy nejaké vystopovať. Vo Francúzsku sa už od roku 1988 odovzdáva Cena politického humoru. Samozrejme, politici ju získavajú, aj keď o to nemali záujem. Stačí povedať hlúposť alebo dobrý žart.
Tento rok je napríklad nominovaný extrémny pravičiar Jean–Marie Le Pen. Na otázku, kam by smerovala jeho prvá zahraničná cesta, ak by sa stal prezidentom, odpovedal: „Do Montfermeil.“
Montfermeil je mestečko neďaleko Paríža, v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa tam začali stavať striedme paneláky – takže tam bývajú najmä prisťahovalci.
Vtip či rasizmus?
Denník Le Monde vzápätí odcitoval reakciu socialistov: „Toto je teda pochybný vtip, hraničí s rasizmom.“ Socialisti sa už totiž poučili. Le Penovi sa príliš neposmievajú, pretože pred piatimi rokmi vytlačil ich kandidáta Lionela Jospina z druhého kola volieb.
Prostoreký Bayrou
Dnes môže byť v takej pozícii centrista Francois Bayrou. Aj on povedal čosi, čo Press Club zaujalo. Nominovaný je jeho mimoriadne úprimný výrok: „Dlho som bol mladým konformistom a možno to ’formistom’ je tam aj navyše.“ V slovnej hračke narážal na slovko „con“, čo znamená debil.
Socialistka Ségo sa o nomináciu zaslúžila tým, že použila neexistujúce slovo – niečo na spôsob udatnosť/udatnancia. Nicolas Sarkozy tento raz dych nevyrazil. Pri rasových nepokojoch v roku 2005 povedal zopár radikálnych výrokov na adresu prisťahovalcov, v posledných mesiacoch sa však očividne kontroloval.
To, kto nakoniec vyhrá, povedia novinári 3. mája. Vzápätí sa ukáže, či autorom najvtipnejšieho výroku bude nový prezident.
