BRATISLAVA. Súd, ktorý dohliada nad ústavnosťou v krajine, už viac ako dva roky porušuje zákon. Stále nemá elektronickú podateľňu, ktorá by náhodným výberom bez akýchkoľvek pochybností o ovplyvňovaní prideľovala prípady sudcom spravodajcom. Situáciu nezmenil ani príchod nových ústavných sudcov.
Nové plénum elektronickú podateľňu nepotrebuje
Nové plénum Ústavného súdu na prvom zasadnutí vo februári odsúhlasilo, že elektronickú podateľňu nepotrebuje, hoci zákon hovorí presne o prideľovaní vecí „náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov“.
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková v rozhodnutí pléna problém nevidí. Prideľovanie vecí za prítomnosti všetkých trinástich sudcov náhodným výberom je podľa nej „prehľadné, transparentné a zohľadňujúce hľadisko rovnomerného zaťaženia jednotlivých sudcov spravodajcov“.
Poslanci: Ústavný súd má ísť príkladom
Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka zo Smeru si nemyslí, že takéto rozhodnutie je správnym riešením. „Ak elektronická podateľňa vyplýva z právneho predpisu, tak by sa mal dodržiavať. O tom niet čo debatovať.“ Ústavný súd by mal ísť príkladom. Pripustil, že výbor by si mohol tento problém „všimnúť“ a prípadne sa stretnúť s predsedníčkou.
Aj podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ je „zvláštne“, keď Ústavný súd nedodržiava zákon. Pri prideľovaní vecí je síce kľúčovým náhodný výber, ale ak ten neurobí výpočtová technika, tak sa nikdy nevylúči ľudský faktor.
Právnik Ernest Valko tiež upozorňuje, že „garanciou práva na zákonného sudcu je prideľovanie vecí sudcom na základe rozvrhu práce a zároveň pomocou náhodného výberu, ktorý sa vykonáva prostredníctvom výpočtovej techniky“.
Podateľne fungujú na všeobecných súdoch
Elektronické podateľne už niekoľko rokov fungujú na všeobecných súdoch. S jej zavedením meškal Najvyšší súd, keď mu predsedal terajší minister spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS). Keď však kandidoval za ústavného sudcu, tak spôsob prideľovania vecí na Ústavnom súde kritizoval. „Ústavný súd nerešpektuje platný a účinný zákon,“ povedal Harabin vlani v októbri počas svojej prezentácie pred ústavnoprávnym výborom.
Teraz nevylúčil, že sa s novou predsedníčkou súdu stretne a bude s ňou hovoriť o chýbajúcej podateľni. „Nikdy však nebudeme zasahovať do nezávislosti Ústavného súdu,“ tlmočil jeho stanovisko hovorca Michal Jurči.
Pokusy o zmenu boli
Elektronickú podateľňu mal mať Ústavný súd od augusta 2004. Aj počas predchádzajúceho obdobia ju sudcovia odmietli. Bývalý predseda Ján Mazák hovorí, že nechal o podateľni hlasovať, ale plénum zmenu zamietlo.
Mazák v súčasnosti pôsobí ako generálny advokát Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Aj na ňom veci prideľuje predseda sám. „A nikoho by ani nenapadlo, že s nimi nakladá spôsobom nezlučiteľným s jeho postavením. Dopracujme sa k takémuto vnímaniu a potom odpadnú diskusie o vhodnosti techniky na riešenie ľudských slabostí vysokopostavených jednotlivcov, respektíve všelijaké ničím nepodložené dohady a invektívy.“
Prvé možné podozrenie
Možné podozrenie z neobjektívneho pridelenia vecí sa mohlo zdať pri prvom verejnom zasadnutí tretieho senátu Ústavného súdu, ktorý posudzoval sťažnosť kontroverzného sudcu Slavomíra Cimermana proti prieťahom vo vyšetrovaní.
Senát prieťahy uznal a sudcovi priznal odškodné 60tisíc korún. Podozrenie z možného konfliktu záujmov vzniklo, lebo Cimermana zastupovala manželka podpredsedu Ústavného súdu Elena Ľalíková. Sudcovia však možné ovplyvňovanie prípadu odmietajú.
Hovorca súdu Štefan Németh vysvetlil, že Milan Ľalík nie je členom tohto senátu a nemal vplyv ani na to, kedy budú sudcovia o Cimermanovi rozhodovať.
