BRATISLAVA. Miliardy z peňazí, ktoré štát dáva na tzv. politiku zamestnanosti, minul úplne bez účinku. Mnohí, ktorým prispel na zamestnávanie, nielenže nesplnili svoje záväzky, ale ani nevrátili peniaze, ktoré dostali.
Do konca minulého roka dlhovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako štyri miliardy korún, čo je takmer 85 percent zo všetkých jeho pohľadávok. Ministerstvo práce to píše v návrhu záverečného účtu svojej kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý zrejme čoskoro prerokuje vláda.
Igor Kňazovický z ústredia práce tvrdí, že podstatná časť dlhov vyplynula z toho, že pred rokom 2004 podporené pracovné miesta firmy neudržali po dohodnutý čas. Vznikla teda v časoch, keď „aktívne opatrenia na trhu práce“, ako sa politika zamestnanosti dnes nazýva, ešte neboli také prísne.
Poradca predchádzajúceho i terajšieho ministra financií Richard Sulík si myslí, že zákon o službách zamestnanosti, ktorý hovorí aj o rôznych príspevkoch, je úplne zbytočný. „Najlepšie by bolo zrušiť ho, zbytočne sa tam len priživujú rôzne subjekty.“
Oľga Keltošová, ktorá bola ministerkou práce v tretej Mečiarovej vláde, je zasa presvedčená, že „ešte najmenej päť, desať rokov štát bude musieť podporovať takzvanú politiku zamestnanosti v ekonomicky slabých regiónoch, aby nedošlo k hromadnému exodu kvalifikovanej sily do zahraničia“.
Veľa peňazí sa mohlo ušetriť. Mimovládna Transparency International Slovensko v štúdii píše, že v rokoch 1991 až 1993 „iba riaditeľ okresného úradu práce rozhodoval o miliónových sumách na vytváranie spoločensky účelných pracovných miest s priaznivým korupčným priestorom“.
Aj niekdajší riaditeľ Národného úradu práce, predchodcu ústredia práce, Jaroslav Šumný staré praktiky kritizoval. V roku 1999 pre denník Pravda povedal: „Ročne išli v priemere štyri miliardy na aktívnu politiku zamestnanosti a vy si myslíte, že korupcia sa tejto sfére úplne vyhla?“ Odhadoval, že „uniká“ 30 až 35 percent peňazí.
Politiky zamestnanosti sa nemieni zriecť ani vláda Roberta Fica. V programovom vyhlásení píše, že zavedie „nové pracovné programy pre nezamestnaných“, v lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti „prijme projekty na vytváranie nových miest“.
Ministerstvo práce už ohlásilo, že rozšíri aktívne opatrenia na trhu práce. Z predbežnej informácie o novele zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že sa bude viac podporovať zamestnávanie znevýhodnených.
Aktívne opatrenia na trhu práce
sprostredkovanie zamestnania,
evidencia nezamestnaných - uchádzačov o zamestnanie,
evidencia voľných pracovných miest,
evidencia zamestnávateľov,
informačné a poradenské služby úradu práce,
vzdelávanie a príprava pre trh práce (v zásade rekvalifikácia),
príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (živnosť),
príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o prácu, napr. absolventa , dlhodobo nezamestnaného, staršieho ako 50 rokov,
príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,
príspevok na aktivačnú činnosť (pre obec organizujúcu menšie obecné služby či občianske združenie organizujúce dobrovoľnícke práce),
príspevok na dochádzku za prácou,
projekty sčasti financované z Európskeho sociálneho fondu, programy úplne alebo sčasti financované z rozpočtu.
Zdroj: Zákon o službách zamestnanosti
