Naopak, oslavoval. Na festivale dokumentárnych filmov v poľskom meste Lublin získal hlavnú cenu s filmom My zdes. Teda opäť raz dojal príbeh o kazašskej rodine a jej snoch, že sa usadí na Slovensku, kde má svoje korene.
„Myslel som si, že sa mi sníva. Môj film bol na programe až na záver festivalu a na druhý deň som mal už aj cenu,“ hovorí Jaro Vojtek. „Mal som kamaráta z produkcie festivalu. On vedel, že dostanem cenu, ale mal mi to nepovedať. Celý deň sme boli spolu, a on sa len na mňa usmieval. Už som sa začal báť, že mu nie je dobre.“
Že film Poliakov oslovuje, videl Jaro Vojtek už keď film uvádzal. Diváci sa ho pýtali všeličo, na kazašskú rodinu i na samotnú výrobu. Zaujímalo ich, ako dlho film robil a ako dlho trvalo trápenie Kazachov, kým sa im nepodarilo usadiť. „Poľsko má svetovú kinematografiu a vidno, že Poliaci sú výborní partneri na diskusiu. Medzi divákmi bolo veľa študentov, a ja som mal takmer pocit, že rozoberám svoj film pred spolužiakmi. Téma im bola veľmi blízka, až osobná. Veľa Poliakov predsa chodí za prácou po celom svete.“
Na festivale súťažili filmy, ktorým sa podarilo zachytiť európsky zmätok po revolúciách. Aspoň takto si to vysvetľuje Jaro Vojtek. On sám dostal spolu s diplomom pekné odvôvodnenie: cena mu patrí za mimoriadne filmové úsilie.
„Zistil som, že organizátori si veľmi želali, aby vyhral film My zdes. Oni ho videli už na festivale v Jihlave. Musel som potom s nimi vypiť veľa vodky. No a áno, potom museli vytiahnuť aj kvašáky. Zdržal som sa u nich, jeden vlak mi dokonca zatajili.“
Vojtek robil na filme My zdes štyri roky. S témou prišiel Andrej Bán, lebo na neho sa Kazachovia obrátili, keď nevedeli, kde hľadať pomoc. Film ukázal, ako vyzerá taká bežná, prisťahovalecká dezilúzia. Dimitrij a jeho rodina nakoniec občianstvo dostali a film im v tom pomohol.
„Pomohol najmä Dimitrijovi, otcovi rodiny,“ hovorí Andrej Bán. „On jediný nemal preukaz zahraničného Slováka, je totiž bulharskej národnosti. U nás si predlžoval prechodný pobyt a o slovenské občianstvo by mohol žiadať až po piatich rokoch. Zákon však pozná výnimky. Ministerstvo kultúry považuje film My zdes za veľký prínos slovenskej kultúre a keďže Dimitrij je jeho hlavnou postavou a teda vlastne hercom, mohol dostať občianstvo skôr.“
Film by mal vyjsť pomaly aj na DVD, producent Dávid Čorba dúfa, že to bude ešte tento rok.
