Bez arménskeho koňaku som si nielen ja, ale i väčšina Rusov nevedela predstaviť žiadny búrlivejší večierok. Stredoázijské maškrty, oriešky a sladkosti mi narúšali všetky dietologické predsavzatia. Zbožňovala som ten rituál nakupovania na trhoviskách plných tmavých tvárí obklopených farebným voňavým tovarom. Na trhoviskách sa vždy dalo dobre najesť a zohnať exotický tovar za dostupné ceny.
Predajcovia z Gruzínska nahlas kričali, Tadžici mali neuveriteľne smiešny prízvuk, Arméni sa tvárili naoko dôstojne, ale pri vyjednávaní o ceny strácali všetky zábrany. Tento fantastický farebný svet Moskvu premenil na multikultúrne, tolerantné a kozmopolitné mesto.
Ja viem, všetko má svoj koniec. I táto idylka, i tento farebný svet, i moje brucho plné kaviáru a šampanských bubliniek. Od 1. apríla nemajú vraj cudzinci na moskovských trhoviskách čo robiť. Úrady na čele s úradom najvyšším - im to zakázali. Tí z Kaukazu sú vraj veľmi agresívni, Stredoázijčania zase pridrzí a nebohý, nesmelý a poctivý ruský trhovník nemá šancu svoj tovar v pokoji predať. Možno mu v tom bráni prílišná poctivosť a dôsledné dodržiavanie zákonov, čo, naopak, prisťahovalci úspešne ignorujú, a preto sa v džungli bazárového predaja lepšie presadia.
Takže cudzincov teraz Rusi vytlačili z konkurenčného boja administratívne. Jednoducho vydali zákaz, príslušní úradníci podpísali papier, prezident to nadšene odkýval a bazáry teraz zívajú prázdnotou. Ruský väčšinový zákazník je podľa sociológov spokojný. Aj keď namiesto hrozna veľkého ako citróny, ako tvrdia gruzínski trhovníci, teraz chrúme nudné ruské zemiaky.
