Deti treba usmerniť
Štatistické údaje potvrdzujú, že zatiaľ čo celková úmrtnosť detí vo svete má klesajúcu tendenciu, o úmrtiach spôsobených úrazmi sa to povedať nedá. Úrazy sú najčastejšou príčinou smrti detí. Pripísať sa to dá viacerým faktorom, či už uponáhľanému životnému tempu, zahusťovaniu ciest, používaniu nových technológií v domácnostiach, ale aj neopatrnosti pri športovaní. Aj keď stále platí, že najviac úrazov vzniká v domácnosti, závažné i menej vážne úrazy hrozia deťom aj pri pohybových aktivitách, v prírode alebo na ihriskách. A nezabráni tomu ani prítomnosť rodiča či učiteľa.
Aby sme ich počet eliminovali,
musíme poznať riziká niektorých športov a správne usmerniť deti.
Pozor na dozor
Poranenia, ktoré si deti pri športe spôsobujú, podmieňuje často ich vek. Prvé skúsenosti so zašívaním tržných rán nadobúdajú zväčša deti v predškolskom veku. V štvrtom až piatom roku života mávajú najčastejšie poranenia hlavy resp. lebky. Súvisí to s ich väčšou samostatnosťou, túžbou všetko preskúmať aj neodhadnutím vlastných schopností. Úlohu v tom môže niekedy zohrávať aj nedostatočná kontrola zo strany rodičov. Vo vyššom veku sa vyskytujú čoraz častejšie povrchové poranenia - podvrtnutia členka (distorzie) či zlomeniny (fraktúry). Priamo úmerne s vekom detí preto klesá počet zranení v domácnostiach a čoraz viac stúpa počet dopravných a "ihriskových" zranení. Práve zo športovísk sa deti vracajú s rozbitými hlavami po pádoch z preliezačiek či s vybitými zubami, tie menšie si ľahko ublížia pri páde z trojkolky, kolobežky, či bicykla. Aj keď sa takýto pád môže zdať zanedbateľný, štatistiky potvr-dzujú, že trvalé následky postihujú takmer sedem percent detí, ktoré prekonali nejaký úraz.
Leto v korzete, život na kolesách
K poraneniam pri pohybových aktivitách dochádza každoročne aj v závislosti od ročného obdobia.
V lete patria k najnebezpečnejším skoky z výšky do plytkej vody. Radosť z leta sa v ich dôsledku môže v priebehu niekoľkých sekúnd zmeniť na pobyt v nemocnici s poranením krčnej chrbtice, v horších prípadoch na život v invalidnom vozíku. Následky bývajú rôzne - od bezvedomia, cez poruchy dýchania, ochrnutie horných končatín až po smrť. Takto nešťastne sa môžu skončiť aj skoky do bazénu s ostatnými kúpajúcimi sa, ktoré nie sú na slovenských kúpaliskách ani na-priek zákazom ničím výnimočným. Podobné úrazy či zranenia si môžu deti privodiť aj pri jazde na koni a páde z neho.
Dieťa ako terč
Medzi štandardnejšie, no akútne športové úrazy patria vykĺbenia a zlomeniny, medzi menej časté, no o to závažnejšie, poškodenia chrbtice a poranenia očí. Najviac sa ich vyskytuje pri kontaktných športoch. V našich zemepisných šírkach k takýmto úrazom dochádza najmä na trávniku pri obľúbenom futbale, ale aj iných loptových hrách, akými sú basketbal či streetball. Úrazy detí, ale aj dospelých, sa často stávajú aj pri lyžovaní. Pri tomto športe treba vedieť padať, no kým sa to malý lyžiar naučí, musí zlyžovať mnoho svahov. Žiadny z nich ale nebýva prázdny a neohľaduplná jazda niektorých lyžiarov môže dieťaťu najmä pri zrážke s dospelým spôsobiť vážne zranenia. Ochranné prilby, ktoré môžu zabrániť otrasu mozgu, respektíve stlmiť náraz, by mali preto patriť k základnej výbave dieťaťa. A to nielen pri lyžovaní, ale aj pri inline korčuľovaní, bicyklovaní či jazde na skateboarde. Všetky tieto športy totiž okrem iného charakterizuje spoločný rozptýlený pohyb ostatných účastníkov, ktorý sa nedá nijako koordinovať.
Šport je škola disciplíny
Úrazy z neopatrnosti sa nevyhýbajú ani školským telocvičniam či športovým halám a klziskám. Častou príčinou úrazov počas hodín telesnej výchovy býva ignorovanie príkazov učiteľa a nedisciplinovanosť, ktorá je práve pri pohybe kľúčová.
V telocvični dochádza k rôznym úrazom, či už pri nezvládnutí preskoku kozy, koňa, alebo prechode kladinou. Mnoho ďalších ale súvisí s nedôslednou rozcvičkou. Keď sa svalstvo dostatočne nezahreje a šľachy nenatiahnu, pri nesprávnom a prudkom pohybe sa môžu poškodiť natoľko, že zranenie si vyžiada operáciu. Ak sa šľacha nezošije, poranenému sa výrazne naruší schopnosť pohybovať končatinou v mieste poškodenia. Po operácii sa končatina fixuje a po zahojení musí pacient rehabilitovať.
Zuby treba chrániť, nie zbierať po ľade
Pri športoch ako je ľadový hokej či pozemný hokej je najzraniteľnejšou tvár, ktorú si hráči nedostatočne kryjú. Rodič každého dieťaťa, ktoré sa venuje silne kontaktnému športu, by mal preto pamätať na jeho ochranu aj vtedy, ak športuje iba rekreačne. Úraz totiž nikdy nie je "iba rekreačný". Vybité zuby chýbajú každému rovnako a zlomený nos či sánka po údere pukom bolí tiež každého. Možno aj preto, že futbal či hokej sú skôr chlapčenské športy, zranení bývajú viac chlapci a to až dvakrát častejšie než dievčatá. Platí to aj pre poúrazové následky. Zaujímavé je, že viac ošetrení absolvujú deti z miest ako z vidieka.
Ruky si deti porania najčastejšie
Vzhľadom na miesto poranenia, najviac lekári ošetrujú poranenú hornú končatinu. Najčastejším typom poranenia zasa býva otvorená rana alebo pohmoždenina.
Úrazovosť detí narastá po desiatom roku života a najvýraznejšia je v trinástom až pätnástom roku. V tejto vekovej skupine bývajú najfrekventovanejšími mechanizmami vzniku úrazu pád, úder, ďalej náraz na predmet, prípadne osobu, bodnutie, rozrezanie a rozdrvenie.
Do nemocnice sa deti v súvislosti s úrazmi najčastejšie dostávajú s otrasom mozgu či pohmožde-ninami.
Silvia Pňačková
