BRATISLAVA. Po deviatich rokoch odchádza z vedenia SMK Béla Bugár. Bol najdlhšie pôsobiacim predsedom parlamentnej strany, pred vznikom SMK šéfoval Maďarskému kresťanskodemokratickému hnutiu a do politiky sa dostal už na konci roku 1989 ako poslanec Federálneho zhromaždenia.
Predsedom SMK sa stal v roku 1998 po tom, ako sa MKDH zlúčilo so Spolužitím Miklósa Duraya a liberálnou Maďarskou občianskou stranou Lászlóa Nagya.
Vrcholná kariéra politika, ktorý si na začiatku 90. rokov zmenil meno z Vojtecha na Bélu, sa končí slovami, že si „odkrúti“ v parlamente ešte tri roky a potom z politiky natrvalo odíde.
Aj keď bol predsedom strany šestnásť rokov, jeho najvyššou štátnou funkciou bol podpredseda parlamentu a niekoľko mesiacov po odchode KDH z vlády bol zastupujúcim šéfom národnej rady. Vo vládnom kresle nikdy nesedel.
Populárnejší ako Mečiar
Béla Bugár je najpopulárnejším politikom maďarskej národnosti v podstate od začiatku svojej kariéry.
V roku 2005 bol dokonca tretím najpopulárnejším politikom vôbec a počas druhej Dzurindovej vlády bol väčšinu času najpopulárnejším vládnym politikom, keď predbehol aj Dzurindu. Na krátky čas dokonca v rebríčku predstihol aj Vladimíra Mečiara.
Politik so šarmom
„Bol to hlavne charizmatický líder. Nebol to žiadny intelektuál, skôr prostý človek s charizmou,“ myslí si o Bugárovi politológ Miroslav Kusý.
Podľa neho šéf SMK dokázal vždy využiť svoj „šarm“ a je jedným z mála politikov, s ktorým dokázali rokovať aj ľudia zo znepriatelených táborov.
Bugár a jeho strana podporovali v roku 1994 vládu Jozefa Moravčíka, vstúpili však až do prvej Dzurindovej vlády v roku 1998 . Predtým - za éry Vladimíra Mečiara - bol spolu s Miklósom Durayom hlavným terčom kritiky HZDS a SNS.
Po roku 1998 bol zasa naopak on jedným z hlavných kritikov koaličnej SDĽ - až do tej miery, že SMK takmer vystúpila z vlády. Po roku 2002 kritizoval Pavla Ruska a niekedy sa nezhodol ani s Dzurindom.
Už v roku 2005 hovoril o tom, že lepšie ako vláda s pomocou niekoľkých nezávislých poslancov by boli predčasné voľby.
Nakoniec však zostal so svojou stranou Dzurindovým posledným spojencom, keď z koalície postupne odišla ANO aj KDH.
Po minuloročných voľbách označil koalíciu Smeru-SNS-HZDS za najhoršiu možnosť pre krajinu.
Neustále súperenie s Durayom
Celú Bugárovu politickú kariéru sprevádza súperenie a nie príliš dobré vzťahy s Miklósom Durayom.
Ten už pri vzniku SMK tvrdil, že MKDH a Bugár posilňujú svoje pozície na jeho úkor a s pomocou vydierania. Od Durayových kontroverzných výrokov sa niekoľkokrát dištancoval, aby nakoniec prehral na sneme v súboji s Pálom Csákym podporovaným práve Durayom o 14 hlasov.
Politických nepriateľov mal aj on sám - hlavne Mečiara a Jána Slotu, ale nerozumel si ani s Jozefom Migašom, bývalým predsedom SDĽ či jeho nasledovníkom Pavlom Koncošom. Bugárova politika bola sympatická aj mnohým Slovákom, ale aj rozdeľovala a niektorým dokonca prekážala tak, že mu ktosi na dvor rodinného domu hodil granát. Nikomu sa vtedy nič nestalo.
„Zlomilo ho predovšetkým to, že tam bol dlho,“ povedal o Bugárovom páde analytik Kusý. Podľa politológa je za jeho prehrou predovšetkým to, že sa SMK nedostala do vlády, napriek jeho veľkej snahe.
