Jedno z najstráženejších tajomstiev Vatikánu je prezradené. Tajomnou mníškou, ktorá sa zázračne vyliečila z Parkinsonovej choroby, je francúzska sestra Marie-Simon-Pierre. Práve jej prípad použila rímskokatolícka cirkev, aby pápeža Jána Pavla II. mohla blahorečiť. Francúzska sestra sa z ťažkej choroby zotavila potom, čo sa modlila k poľskému rodákovi.

Cirkev si v pondelok pripomenie druhé výročie pápežovej smrti. Rímska diecéza v tento deň odovzdá Vatikánu desiatky tisíc strán dokumentov a prepisov, ktoré navrhujú jeho beatifikáciu - posledný krok pred vyhlásením za svätého.

Ťažká choroba

Francúzska mníška na prelome milénia ochorela na Parkinsona - teda tú istú chorobu, akou trpel aj pápež.

Po jeho smrti 2. apríla 2005 sa jej príznaky prudko zhoršili. „Chudla som zo dňa na deň. Nemohla som už písať, a keď som to skúsila, nedalo sa to čítať. Nemohla som ani šoférovať, pretože moja ľavá noha bola nehybná,“ zdôverila sa štyridsaťpäťročná mníška talianskemu katolíckemu magazínu Totus Tuus.

Opisovala tiež, ako sa za vyliečenie modlila spolu s ostatnými mníškami k Jánovi Pavlovi II. Druhého júna, presne dva mesiace po jeho smrti, odrazu dostala uprostred noci vnuknutie, aby zdvihla pero. „Moje písmo bolo úplne čitateľné, prestalo ma bolieť telo. Cítila som hlboký pokoj,“ rozpráva o zázračnom uzdravení mníška, ktorej sa predtým nekontrolovateľne triasli ruky.

Jej neurológ a ďalší doktori ju neskôr vyšetrili, prekvapivé vyliečenie však nevedeli vysvetliť.

Marie-Simon-Pierre je teraz v poriadku a pracuje v jednej z parížskych pôrodníc. Podrobnosti o jej prípade zverejnili francúzske noviny Le Figaro a Le Croix.

Na pamiatku svojho predchodcu bude pápež Benedikt XVI. v pondelok celebrovať slávnostnú omšu vo Vatikáne.

Detaily zverejnia zajtra

Ešte predtým by mal francúzsky biskup Claude Feidt prezradiť podrobnosti o zázračnom vyliečení mníšky, ktoré sa stalo v jeho diecéze v Aix-en-Provence a Arles na juhu Francúzska. Rehoľná sestra bude hlavným hosťom aj na ceromoniáli, ktorý je záverom prvej etapy vyhlasovania za svätého.

„Mníška príde na ceromónie v Ríme a Vatikáne 2. apríla, tak ako tisícky ďalších,“ ohlásil poľský kňaz Slawomir Oder, ktorý má na starosti zhromažďovanie dôkazov. Hovorí, že nejde o jediný zázrak. Do svojho úradu dostal mnoho správ od ľudí, ktorí sa vyliečili najmä z rakoviny, po modlitbách k pápežovi.

Zrýchlený proces

Podľa cirkevného práva sa čaká až päť rokov po smrti, kým sa začne proces blahorečenia. Toto pravidlo porušil už sám Ján Pavol II., keď zrýchlil vysvätenie Matky Terezy. Za blahoslavenú ju vyhlásil šesť rokov po jej smrti.

Pápež Benedikt XVI. tiež celý proces zrýchlil. Mal aj podporu veriacich. Zástupy už na pohrebe Karola Wojtylu na vatikánskom námestí Svätého Petra kričali „Santo Subito“, čo v preklade znamená „Urobte ho svätým teraz.“ Tri mesiace po jeho smrti začali Jána Pavla II. oficiálne blahorečiť. Postulátor Oder hovorí, že ide o jeden z najrýchlejších beatifikačných procesov v novodobých cirkevných dejinách.

Prípad zazračného uzdravenia francúzskej mníšky je kľúčový pri vyhlasovaní za svätca. Ak cirkev zázrak uzná, môže pápež blahorečiť Jána Pavla II., čo je prvým vážnym predstupňom pred vyhlásením za svätého.

Vyhlásenie za svätého

Ján Pavol II. môže byť rekordmanom

Cirkev má veľmi prísne kritériá pri vyhlásení za svätého.

Proces blahorečenia sa začína zvyčajne až päť rokov po smrti človeka. (Karol Wojtyla a Matka Tereza sú výnimkami).

V prvej fáze sa skúma, či kandidát viedol príkladný kresťanský život.

Špeciálna komisia musí potom preukázať, že jeho pričinením sa udial zázrak. (v prípade Jána Pavla II. je to vyliečenie francúzskej mníšky).

Potom ho môžu vyhlásiť za blahoslaveného.

Ak sa neskôr preukáže, že sa zaslúžil aj o ďalší zázrak, vyhlásia ho za svätého.

Ceremoniál kanonizácie (svätorečenia) má na starosti pápež.