BRATISLAVA. Nemeckí podnikatelia, ktorí sú združení pod vplyvnou Nemecko-slovenskou priemyselnou a obchodnou komorou, zásadne nesúhlasia s novelou Zákonníka práce. „Vyvodzujeme výlučne negatívne závery z novelizácie slovenského pracovného práva,“ povedal konateľ a výkonný člen predstavenstva komory Michael Kern.

Niektorí nemeckí podnikatelia, ktorí majú na Slovensku svoje podniky, vyslovili znepokojenie nad ďalším vývojom.

„Som tu už desať rokov, ale, bohužiaľ, idete cestou späť,“ povedala majiteľka malej výrobnej firmy neďaleko Bratislavy. Ak prejde novela, veľmi jej to sťaží podnikanie a mohlo by to pre ňu znamenať aj zánik podniku.

Nesúhlas s predkladanou novelu prezentovala aj Slovensko–rakúska obchodná komora. Podľa jej členov navrhované zmeny Zákonníka práce budú mať negatívny dopad na ich postavenie a podnikanie na Slovensku.

Rokovania budú pokračovať

Štátna tajomníčka rezortu práce Emília Kršíková v piatok na panelovej diskusii nemeckej komory zdôraznila, že „sociálny dialóg bude pokračovať“. Dnes by sa mala zísť pracovná skupina tripartity.

„My presadzujeme iba tripartitné riešenie,“ potvrdil slová štátnej tajomníčky viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Účasť na rokovaniach potvrdili i zástupcovia zamestnávateľov.

Podľa Kršíkovej vyplynula nutnosť novelizácie Zákonníka práce zo smerníc únie. „Musíme harmonizovať naše pracovné právo s právom únie,“ povedala Kršíková.

„Odvolávame sa na rôzne európske dokumenty. No väčšinou sú to iba deklarácie. Majú odporúčací charakter,“ povedal Ján Borguľa z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa neho má novela aj pozitívum. Konečne spojila zamestnávateľov, a tí konajú spoločne.

Zamestnávatelia považujú novelu za politický krok. „My vnímame túto novelu Zákonníka práce ako politickú objednávku strany, ktorá vyhrala voľby a splnenie dohody medzi Smerom a odborármi,“ povedal Borguľa. Jeho slová nepriamo potvrdil aj Mojš, ktorý v mene odborov „očakáva, že bude prijatá taká novela, ktorá bude v súlade s programovým vyhlásením vlády“.

Premiér nehovorí s každým

Najzávažnejším sporným bodom novely aj naďalej ostáva definícia závislej práce. Odbory a vedenia ministerstva sa odvolávajú na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce a zdôrazňujú, že nechcú poškodiť živnostníkov. Ich profesijné organizácie však novelu odmietajú.

Rokovania premiéra Roberta Fica len s predstaviteľmi Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) vnímajú ako snahu vlády rozbiť jednotu živnostenských organizácií.

„Vyslovujeme sklamanie nad postupom predsedu vlády, ktorý si našiel čas na separátne rokovanie s predsedom jednej organizácie, ale nenašiel si čas prijať pozvanie živnostníkov na diskusné fórum,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku Slovenskej asociácie malých podnikov, Slovenského živnostenského zväzu a Združenia podnikateľov Slovenska.

Predstavitelia SŽK totiž v stredu po rokovaní s premiérom zmenili názor a podporili novelu. Zmenili tým svoje stanovisko spred mesiaca, kde spolu s ostatnými živnostenskými organizáciami boli proti novele.

Členmi nemeckej komory na Slovensku sú napríklad

Volkswagen, Henkel, Allianz, E.ON. Rakúska komora má svojich členov napríklad T–Mobile, Tatrabanku, SkyEurope alebo poisťovňu Generali.

Nedoriešené body novely

Sociálni partneri zatiaľ nenašli zhodu v týchto bodoch novely Zákonníka práce:

definícia závislej práce – rozdielny pohľad odborov a zamestnávateľov na jej zadefinovanie

pracovné pomery na dobu určitú (reťazenie pracovných pomerov) – návrh umožňuje iba jedno opakovanie medzi tým istým zamestnancom a tým istým zamestnávateľom počas troch rokov

súbeh výplaty odstupného a výpovednej lehoty – zamestnávatelia sú proti, odbory považujú odstupné za satisfakciu pri strate práce

nerovnomerné rovrhnutie pracovného času

započítanie nadčasov u zamestnancov do mzdy

schvaľovanie noriem spotreby času odbormi – zamestnávatelia tvrdia, že ide o zásah do ich manažérskych kompetencií, ktoré majú byť výlučne v ich rukách

platenie a uvoľnenie funkcionárov odborov – podľa novely by podniky mali platiť zo svojho odborových predákov v podniku

rozdelenie kompetencií medzi odbory a zamestnaneckú radu – novela navrhuje posilnenie postavenia odborovej organizácie na úkor zamestnaneckých rád

zavedenie dohody o pracovnej činnosti

agentúrne zamestnávanie – otázka času, kedy majú mať agentúrni zamestnanci rovnaké platy ako kmeňoví zamestnanci podniku

určenie výšky minimálnych mzdových sadzieb

zvýšenie hranice náhrady škody u zamestnancov