Michal Kováč: Z Mečiara som bol nadšený (archívny rozhovor)

Rozdelenie Československa bez referenda bolo správne, Mečiar mi na začiatku imponoval, priznával v rozhovore v roku 2007 Michal Kováč.

Narodil sa 5. augusta 1930. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. V bankovníctve pôsobil od roku l956 do decembra l989. V rokoch l965 - l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967 - 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1970Narodil sa 5. augusta 1930. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. V bankovníctve pôsobil od roku l956 do decembra l989. V rokoch l965 - l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967 - 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1970 (Zdroj: TASR)

Rozhovor z archívu SME zverejňujeme z dôvodu úmrtia prezidenta Michala Kováča znovu.

Rozdelenie Československa bez referenda bolo správne, Mečiar mi na začiatku imponoval, povedal v roku 2007 rozhovore pre SME.sk bývalý prezident MICHAL KOVÁČ.

Za socializmu ste mali byť údajne guvernérom Národnej banky.

To bol rok 1969, bol som na kandidátke. Unitárny štát sa v tom čase premenil na federatívny a s tým sa spájali návrhy na personálne obsadzovanie rôznych funkcií. Taká príprava nových kádrov.

Audio: Ako prišiel z východu do Bratislavy:

Prečo ste sa ním nestali?

26. septembra som sa vracal z Londýna, kde som robil námestníka riaditeľa Živnostenskej banky s tým, že od 1. októbra nastupujem do funkcie guvernéra. Bol vyhliadnutý aj byt, pripravené ostatné náležitosti. Medzitým však zasadal Ústredný výbor KSČ a každé takéto zasadnutie po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy obnášalo aj vyraďovanie reformných komunistov a ich nahrádzanie vernými. Keď som prišiel, už som vedel, že je problém - nebol som schválený, miesto mňa vybrali Rudolfa Rohlíčka. Ostal som v pozícii námestníka oblastného riaditeľa banky a pri previerkach som bol vylúčený zo strany, odvolaný z funkcie námestníka a zaradený na pobočku, kde som bol až do chvíle, kedy som sa po revolúcii stal ministrom financií.

Päťdesiate roky boli „obohacované" politickými procesmi, vraždením a väznením nepohodlných. Ako ste to vnímali?

Veľmi zle, lebo som vítal také udalosti, ktoré boli predzvesťou nejakého uvoľnenia. Napríklad keď zomreli Stalin, Gottwald... vždy sa s takým niečím spájal aj priestor pre reformy hospodárskeho systému.

Kedy ste vstúpili do KSČ?

V štvrtom ročníku Obchodnej akadémie, teda v roku 1948.

To už bolo po Víťaznom februári. Zdal sa vám vtedy socializmus ako dobrá myšlienka?

Bolo to rozporné - nepodceňoval som to, čo sa za Slovenského štátu hovorilo o Rusku - že je tam boľševizmus, chýba tam sloboda, že mnoho ľudí zahynulo aj bez svetovej vojny. Bol som teda nasiaknutý tým, že to, čo bolo v Sovietskom zväze, je zlé. Ani v duchu ma však nemohlo napadnúť, že u nás nebude po vojne opäť pokračovať demokratický systém. V Československu totiž dovtedy bol.

Do strany ste však vstúpili. Čo bolo primárnou motiváciou?

Dve veci - jednak som si bol vedomý, že v programe komunistickej strany je mnoho myšlienok, ktoré sa zhodujú s kresťanskými zásadami a...

Prosím?

Áno. Sociálna spravodlivosť, práca pre všetkých, nevyzdvihovanie bohatých, pomoc chudobným a tak ďalej.

Tou druhou vecou bolo čo?

To, že ak chcem mať vplyv na udalosti, je treba byť v strane. A komunistická strana mala perspektívu. Mal som ako keby skrytú predtuchu, že niečo v politike možno ovplyvňovať iba vtedy, ake som začlenený do nejakej strany.

Ľutovali ste niekedy, že ste tam vstúpili?

Samozrejme, že áno. Ale nikdy nenastala taká situácia, aby človek mohol opustiť stranu bez následkov na pracovnom zaradení, na plate a samozrejme - bez následkov na perspektívu. Človek navyše uvažoval, kde má väčšiu šancu ovplyvňovať situáciu - keď je mimo strany, alebo v nej, po boku reformných síl.

O ŠTB

Za socializmu ste sa dostali pracovne na Kubu i do Londýna. Von chodili najmä preverené osoby. Boli ste v kontakte s ŠTB?

Nie, neprichádzal som s ňou do styku. Až po návrate z Londýna, keď ma vylúčili zo strany.

Znamená to, že do zahraničia mohli ísť pracovať aj osoby, ktoré ŠTB nikdy nekontaktovala?

Poznám mnoho ľudí, ktorí sa dostali von, aj mnohých, ktorých ŠTB získavala, ale ja som medzi nich nepatril. Neviem, čím to je, ale domnievam sa, že si vyberali takých, o ktorých predpokladali, že by mohli mať dôvod poslúžiť, pretože mali nejaké maslo na hlave. Že mali buď niekoho v rodine, kto ostal vonku, alebo bol vyhlásený za triedneho nepriateľa alebo buržoázneho nacionalistu... Keď som prišiel pracovať do banky, kolega, ktorý ma zaúčal, sa mi priznal, že spolupracuje s ŠTB a je z toho nešťastný. Poradil som mu, aby to ukončil a on to spravil. Aj sa obával následkov, ale žiadne neboli.

Prečo vás ŠTB kontaktovala po návrate z Londýna?

Nahovárali ma na spolupráciu, chceli mať informácie o niektorých ľuďoch, s ktorými som mal pomerne úzke kontakty. Samozrejme som to odmietol a oni mi len avizovali, že ma budú každý rok predvolávať. Tak aj robili. Keď vydal nejaký materiál Milan Šimečka, tak ma predvolali, či som to mal v ruke, čítal to a podobne.

A mali ste?

Bol by som rád, keby som mal, mne sa to však do rúk nedostalo, takže som nemusel klamať. Keď sa mal napríklad oslavovať prvý máj a boli obavy, aby sa nepremenil na niečo protestné, tak sa pýtali, kde budem, čo budem robiť a dobromyseľne upozorňovali, aby som sa do niečoho nezaplietol. Proste strážili ľudí, u ktorých bol predpoklad, že by sa mohli znovu pridať k reformným silám.

Ako ste sa dostali prednášať bankovníctvo na Kubu?

Kubánci sem prišli na približne polročné školenie. Boli najmä Prahe, ale asi týždeň strávili aj na Slovensku, ja som ich mal na starosti. Staral som sa im o program a keď tu skončili, povedali, že budú mať požiadavku, aby Československo vyslalo skupinu ľudí, ktorá by organizovala školenia bankových pracovníkov priamo na Kube. Celkom logicky vybrali aj mňa, lebo ma poznali.

Bol to lukratívny džob?

Bol. Každý džob v zahraničí bol v tom čase lukratívnejší, ako akékoľvek miesto doma. Našetril som si tam na Renaulta.

Na vysoký post v Živnostenskej banke v Londýne vás dostal kto?

Generálnym riaditeľom banky bol istý pán Kováčik, ktorý pochádzal z Čierneho Balogu. Chodieval som na porady do Prahy, kde som sa s ním zoznámil, on si obľúbil mňa, ja jeho. Do Londýna sa každé štyri roky vysielali riaditeľ, zástupca riaditeľa a ďalší dvaja pracovníci, a do toho času nikto v Živnostenskej banke zo Slovenska nebol. Navrhol mi to sám od seba. Samozrejme, že som to uvítal.

O vstupe do politiky

Kde ste boli v čase revolúcie?

Celá rodina sme boli v Mníchove.

To vás ako vylúčeného straníka pustili?

Prvýkrát sme dostali vycestovaciu doložku. Predtým sme o ňu každý rok žiadali, ale dostávali sme odpoveď, že naša cesta nie je v súlade so štátnymi záujmami. Požiadali sme však aj v roku 1989, pretože si chlapci chceli kúpiť nejaký počítač, magnetofóny, proste to, čo bolo vtedy moderné. Chlapci na mňa naliehali a na podivenie sme súhlas na vycestovanie dostali. Keď sme sa dozvedeli, čo sa doma deje, skrátili sme pobyt a vrátili sa. Vedeli sme, že večer bude na námestí demonštrácia, kde sa štrngalo kľúčami, tak som vzal oboch synov a boli sme v tom kotli.

Ako ste sa dostali do politiky?

S kolegami sme založili pobočku Verejnosti proti násiliu v banke a žiadali centrálu VPN, aby nám posielala zástupcov, ktorí by nás zorientovali. Vyvrcholilo to tým, že bolo treba vyzvať vtedajších šéfov banky, s ktorými som sa dobre poznal, na odstúpenie. Nemal som povahu na kádrovanie, ale hovoril som si - kto to má urobiť? Veď niekto to spraviť musí. Nešlo predsa o stínanie hláv za každú cenu. Donútili sme odstúpiť generálneho riaditeľa Alberta Košťála.

Stali ste sa ministrom financií, čiže vás niekto musel kontaktovať.

V jeden deň okolo piatej poobede mi v práci zazvonil telefón a volá mi podpredseda vlády Murín, že so mnou chce hovoriť vtedajší predseda vlády Hrivnák. Tak som šiel na Úrad vlády. Poznal ma z jedného alebo dvoch plesov. Hovoril mi, o čo ide, že zostavuje vládu, že VPN má požiadavky, aby vo vláde boli komunisti menšinou. Mne ponúkol funkciu ministra obchodu. Hovorím mu, že prečo obchod, keď som finančník. A on, že na financie navrhuje nejakého architekta. Tak som mu to vytkol, že to nemá logiku. Do rána som si to mal premyslieť. Bál som sa, či to nie je nejaká habaďúra, nechcel som sa do niečoho zapliesť. Napadlo mi, že sa poradím v centrále VPN. Po ceste som stretol Mira Kusého, ktorý šiel práve odtiaľ a ten mi povedal, že to mám vziať. A súhlasila aj VPN. Domov mi potom volal jeden kamarát, ktorý sa pýtal, či ma volali z Úradu vlády. Ja, že odkiaľ to vie? Bol to človek od Dubčeka, takže si myslím, že návrh šiel z tejto strany, alebo sa s ním VPN aspoň radilo.

Kedy ste sa prvýkrát stretli s Mečiarom?

Až v januári 1990, keď bol dodatočne schválený ako minister vnútra, pretože vláda v decembri vznikla bez neho.

Ako na vás pôsobil?

Veľmi dobre. Bol až prekvapivo znalý situácie, vzbudil nielen vo mne, ale aj v celom ministerskom kolektíve istú dôveru. Vedel, čo treba robiť.

Čiže vám imponoval?

Áno, áno, áno. Nielen mne, ale všetkým. Mali sme dobré vzťahy.

Ďalšiu vládu už nezostavoval Čič, ale Mečiar.

Áno, navrhli mu to, on to prijal. My sme boli nadšení, ja teda určite, lebo už na pozícii ministra vnútra sa prejavil ako schopný. Mal som istotu, že je to človek, ktorý vie čo chce. To, čo chce, sme však vtedy ešte nevedeli, to sme sa dozvedali až postupne.

Prejavoval už vtedy autoritatívne sklony, alebo dokázal prijať aj cudzí názor?

Nebol autoritatívny, ale keď niekde vystúpil, bolo vidieť, že to má hlavu aj pätu. Že to nie je tliachanie do vetra.

V tom čase ešte neklamal?

Nie. To sa ukázalo až neskôr, keď bol predsedom vlády a nie všetky veci sa dali v diskusii priamočiaro presadiť. Ja som sa napríklad ako člen vlády a koordinačného centra VPN dozvedel až z televízie, že rokuje s Čechmi o štátoprávnom usporiadaní. Že zvolal do Trenčianskych Teplíc predstaviteľov federálnej a českej vlády, ktorým tvrdil, že je poverený na rokovanie vládou SR. Takéto poverenie mu pritom naša vláda nikdy nedala.

O rozdelení štátu

Mečiar pôvodne nebol za rozdelenie spoločného štátu. Čo stálo za zmenou jeho názoru?

Aj my ostatní z HZDS. Ja som bol tiež za.

Bolo správne rozdeliť štát bez toho, aby ste sa spýtali na názor ľudí v referende?

Áno. A stále sa čudujem niektorým ľuďom, že sa pýtajú, či to bolo správne.

Nepýtam sa na to, či bolo správne samotné rozdelenie, ale to, či bolo správne rozdeliť štát bez toho, aby ste sa spýtali občanov.

A čo by vyriešilo referendum? V Čechách by povedali, že rozdelenie nechcú a na Slovensku by polovia povedala...

Aj tu by ľudia povedali zrejme nie.

No a potom čo? Čo potom?

Vám sa nezdá dôležitá vôľa občanov?

Vôľa občanov je svätá? Bola ich vôľa svätá pri vzniku Československej republiky? Bolo nejaké referendum? Požiadavky národa vždy vychádzajú z inteligencie, nie od radového občana. Ten je rozdielnou mierou pripravený alebo nepripravený niečo podporiť. Ale inteligencia musela a mala pochopiť, že každý národ má právo na sebaurčenie a majú na to právo aj Slováci.

Slováci takú vôľu podľa priekumov nemali.

A kto vie, či nemali?

Nevie, lebo ste nespravili referendum.

No dobre, ale žiadna ústava nám to nepredpisovala. Bolo treba, aby to schválilo trojpätinovou väčšinou Federálne zhromaždenie. To sa stalo. Bolo to ústavné, demokratické a prijaté medzinárodnou verejnosťou. Takže len ten, čo mal názor, že si Slováci nie sú schopní vládnuť, mohol mať otázky ako vy.

Podľa tejto teórie by nemali byť v referende riešené ani veci ako vstup do EÚ. Vlastne nič, ak zákon umožňuje čokoľvek schváliť poslancami.

Veď to tak aj je - niektoré krajiny v tejto otázke majú referendum, niektoré nie. Dôležité je, aby to bolo podľa ústavy.

Ako sa stal prezidentom

Kto vás navrhol za prezidenta?

Mečiar sa s úvahami, kto bude prezidentom, pravdepodobne neponáhľal. Keď už bol aktuálny čas, vyvolal som s ním rozhovor, že to nemá význam odkladať, musíme to riešiť. Povedal som mu: „Ja navrhujem, aby si bol prezidentom ty. Ty si to najviac zaslúžiš." Odpovedal, že ním nechce byť. Tak som mu povedal, že treba vybrať kandidátov. A on, že ich už má. Spomenul štyri alebo päť mien, mňa spomenul ako posledného. Potom som sa dozvedel, že sú dvaja kandidáti - Roman Kováč a ja. Ja som mal zo štyroch okresov viac hlasov ako Roman a všetkým bolo jasné, že budem prvým kandidátom. Mali sme stretnutie Republikovej rady, kde sa hlasovalo, Mečiar sedel vedľa mňa. Keď prišla táto téma, Mečiar tak, aby som videl, napísal moje meno. Keď sa však sčítali hlasy všetkých, Roman Kováč mal myslím o štyri hlasy viac.

Neštvalo vás to?

Samozrejme, že ma to vnútorne škrelo, lebo on bol v HZDS niekoľko mesiacov a ja som HZDS zakladal. Ale voľby sú voľby, zmieril som sa s tým.

Lenže Romana Kováča za prezidenta nezvolili.

Áno. Nikto nemohol povedať, že nepôjdem do druhých volieb ja, pretože bolo odsúhlasené, že neúspešný kandidát sa už uchádzať o funkciu nebude. Iné strany si tiež netrúfali nikoho postaviť, do prvej voľby dali totiž to najlepšie, čo mali. Zvolili ma a tak som sa stal prezidentom.

O rozchode s Mečiarom

Ďalšie obdobie poznačil spor medzi vami a HZDS. Na akom pozadí vznikal?

Prvé také momenty nevznikli, až keď som bol prezidentom. Už predtým sme postrehli, že Mečiar s podpredsedami Kňažkom, Húskom a mnou spolupracuje nie veľmi ochotne. Skôr sa radil s Lexom a Nagyovou. Nemali sme v rukách nič konkrétne, ale tento stav sa nám zdal neprirodzený. Keďže sa zdalo, že mám k Mečiarovi najbližšie, tak ma Kňažko a Filkus požiadali, aby som niekam Vlada cez Veľkonočné sviatky pozval. Cieľom bolo upevnenie vzťahov. Predpokladal som, že to Mečiar uvíta, ale on len nervózne odvrkol „dajte mi pokoj, všetkého mám dosť".

Vtedy niekedy napísal ten svoj abdikačný list, ktorý neskôr stiahol?

Áno. Zaslal ho mne. V tom liste sa vzdával kandidátky aj funkcie predsedu. Práve v tom čase nastúpila nová tajomníčka Keltošová. Hneď v prvý deň prišla za mnou a povedala, že hovorila s Mečiarom a či som ochotný vrátiť ten list, že sa unáhlil a už si to rozmyslel. Vrátili sme ho, ale vzťahy ostali naštrbené. Mali sme požiadavku, aby sa na najbližšom grémiu odvolali niektorí ľudia z vedenia HZDS - Lexa a Nagyová. Nedosiahli sme nič, iba prísľub, že ich odstaví po voľbách.

Nenavrhol vás Mečiar za prezidenta preto, aby sa vás zbavil?

Nie, tak by som to nevidel. Bol som v tých jeho návrhoch posledný.

Hovoríte, že ste mali naštrbené vzťahy.

Tie vzťahy sme tak vnímali my, on to možno chápal inak. Pravdou je, že sa s nami nerád radil. Vystupoval už autoritatívne a nedržal slovo. Do toho prišli jeho neúprimné postoje k NATO, keď hovoril, že síce áno, ale reálne kroky nevzbudzovali dôveru.

Vytočili ste ho kritickou správou o stave spoločnosti, ktorú ste predniesli v parlamente v roku 1994.

Tomu predchádzali isté momenty. Jeden sa týkal odvolania Kňažka z postu ministra zahraničných vecí.

Čím ho Kňažko naštval?

Mal iné názory na to, ako robiť personálnu politiku, kto sa má čoho zúčastňovať a podobne. Mečiar mu zakázal prijímať istých ľudí, bol totálne proti nemu. Ďalšou vecou bolo, že som mal dôležitý rozhovor s Mečiarom v čase, keď neboli úspešné rokovania so SNS o rozšírení koaličnej vlády. Mečiar s nimi neúspešne rokoval a obvinil ich, že sú korupčníci, že za jedného poslanca pýtajú milión korún. Videl som, že sa situácia komplikuje, tak som ho zavolal a spýtal sa, čo chce robiť ďalej. A on mi povedal, že „vy ste zabudli, že bez mňa by ste boli nuly. Zabúdate, že keď nebudem ja, nebude ani Slovensko".

To stotožňoval seba so Slovenskom?

Áno. A pokračoval: „Zabúdate, že keď nebudem ja, nepríde ani koruna zahraničného kapitálu". Zhrozil som sa, lebo som videl, že seba chápe ako jediného človeka, ktorého Slovensko potrebuje, aby bolo privedené do raja.

So SNS sa však nakoniec dohodol.

Áno, vymenilo sa vedenie - vtedajší predseda Černák odišiel a prišiel Prokeš, ktorý sa s ním dohodol. Ja som mal tú vládu schváliť. Bola porada a po skončení za mnou dobehol Roman Zelenay a hovorí mi: „Michal, predseda chce s tebou hovoriť medzi štyrmi očami". A ja, že dobre. Prišiel za mnou do kancelárie a povedal mi, že do vlády navrhuje za ministra privatizácie Ivana Lexu. S tým som nesúhlasil, lebo už v minulosti som ho odmietol ako riaditeľa SIS. Mečiar mi hovorí: „Michal, však pochop - HZDS už nemá ani korunu, potrebujem, aby mi niekto nakradol peniaze. A kto iný mi to môže urobiť ako Lexa? Keď mi to urobí, potom ho kopnem do riti." Povedal som mu, že si to rozmyslím, čo on pochopil ako súhlas. Na druhý deň som povedal, že to neschvaľujem. A práve to, že mal Lexa pre neho nakradnúť peniaze, bol ďalší moment, ktorý prispel k tomu, že sme sa de facto rozišli.

Prečo vám Lexa prekážal?

Vycítil som, že je pravou rukou Mečiara, ktorou sa robia skryté veci a ktoré nesmú vyjsť na povrch. Slúžil na vykonávanie záležitostí, ktoré keby verejnosť poznala, Mečiarova popularita by klesala a nie stúpala. Keď nebol Mečiar občas k dispozícii aj dva týždne, kontakt na neho sme mali len cez Lexu. Toho som si zavolal, že chceme politické grémium na prerokovanie vážnych vecí a nech nám povie, kde je Mečiar schovaný. Povedal som mu, že to nie je normálna situácia a že ak bude takýmto spôsobom fungovať, skôr alebo neskôr sa pri Mečiarovi dostane do basy. On mi drzo odpovedal, správal sa arogantne, ja som sa naštval a vulgárne som mu povedal, aby sa pratal, lebo ho nakopem do riti. Iné konflikty som s ním nemal.

Lexa vraj nebol nadšený, keď vás zvolili za prezidenta.

Áno, keď vyhlasovali výsledok, Lexa povedal: „Teraz už je všetko v p...".

O zavlečení syna do cudziny

Dodnes je pre amnestie podozrivý, že sa podieľal na zavlečení vášho syna do Rakúska. Ale ostatné veci, z ktorých ho obvinili, na súde ustál. Ako to hodnotíte?

Pozerám na to ako väčšina ľudí - že v našej justícii niečo nefunguje.

Audio: O kauze svojho syna:

Nepripúšťate ani teoreticky, že Lexa za tým zavlečením nebol?

Nie. Predsa po nástupe Dzurindu prebiehalo úplne legitímne vyšetrovanie a tridsaťjednastránkový spis, v ktorom je priznanie siskárov, mám aj ja. Len sa to nedostalo na súd, lebo sa držali stanoviska Šafárikovho senátu na Ústavnom súde, ktorý potvrdil to, čo potrebovali Mečiar s Lexom. Že platia amnestie.

Myslíte, že iniciátorom myšlienky zavlečenia bol Mečiar osobne?

Neviem. Mohlo to vzniknúť všelijako. Na rokovaniach, ktoré sa viedli o tom, ako ma odstaviť a zlikvidovať, mal Mečiar naznačiť, že „keby bol ochotný niekto toho Kováča vyviezť, tak mu zaplatím helikoptéru" a podobne. Proste naznačoval. Tým, že bol medzinárodný zatykač na syna, vedeli, že ak sa dostane za hranice, musia ho zadržať.

Prečo však váš syn nevycestoval do Nemecka hneď, ako sa zatykač objavil?

Čakalo sa, lebo bol prísľub bavorskej prokuratúry, že vyšetrovateľ príde na Slovensko. To vedel aj Lexa, lebo vnikli do bytu môjho syna, v ktorom našli fax, kde to ten vyšetrovateľ oznamuje.

Vyčíta sa vám, že amnestie neudelil len Mečiar, ale aj vy svojmu synovi a ďalším ľuďom, zamotaným v tomto prípade. Prečo?

Lebo syn potreboval vycestovať do Mníchova, aby sa podrobil vyšetrovaniu v kauze Technopol. Mečiar však trval na tom, aby sa trestné stíhanie v tej veci viedlo aj na Slovensku. Pritom to bolo zbytočné, duplicitné. Prišiel za mnou Gašparovič s návrhom: „Zastav trestné stíhanie vo veci únosu tvojho syna a my proti nemu tiež nezačneme trestné stíhanie". Odmietol som to s tým, že ak sa môj syn naozaj niečoho dopustil, nech ide do basy a ja ani prstom nepohnem. Oni teda začali stíhanie a synovi odobrali pas. Keď však chcel cestovať do Nemecka, logicky ho potreboval. Obrátil sa na predsedu vlády a ministra vnútra, aby mu ho vrátili, že sa chce zúčastniť procesu v Nemecku. Oni mu ho nevydali. Intervenoval som aj ja. Nereagovali. Jediná možnosť bola, že dám pokyn na zastavenie stíhania na Slovensku a tým pádom mu budú musieť vrátiť pas. Tak sa aj stalo.

Vy ste však dali amnestiu nielen jemu, ale piatim ľuďom. Všetci pas nepotrebovali.

Dal som ju celej skupine, pretože som si hovoril, že prečo mám z toho vybrať iba vlastného syna? Proti všetkým bolo vedené stíhanie v Nemecku, to u nás bolo duplicitné.

Gašparovič vás ešte ako predseda parlamentu označil za starého „.uja".

Nad takými vecami sa viem povzniesť. Vedel som pochopiť ľudí, ktorí cítia, že sú závislí na predsedovi vlády a nemôžu slobodne vyjadrovať svoje stanoviská. Že sú poplatní a vyjadrujú sa tak, aby to bolo milé Mečiarovi. Nemohol to byť jeho naozajstný názor. Ospravedlnil sa mi, aj keď som to nežiadal. Ani som sa na neho nehneval.

Ako hodnotíte svojich nasledovníkov v kresle prezidenta - Schustera s Gašparovičom?

Nemôžte chcieť od bývalej hlavy štátu, aby ich hodnotil.

O politickom dôchodku

Čo robíte dnes?

Vediem nadáciu, ktorá má za úlohu dokumentovať slovenskú demokratickú štátnosť. Chceme dať do poriadku archív, ktorý ostal po mne ako prezidentovi, urobili sme nejaké publikácie, píšem pamäte a pripravujeme Sieň slovenskej demokratickej štátnosti. Okrem toho - bývalí prezidenti ostávajú naďalej verejnými osobnosťami, takže sú pozývaní na rôzne podujatia, semináre, vernisáže, recepcie veľvyslancov a podobne.

Pamäte vyjdú kedy?

Budúci rok.

Aké privilégiá vám ostali z čias prezidentovania?

Nemyslím si, že ide o privilégiá. Mám dôchodok dvadsaťštyritisíc korún v čistom. Nevalorizoval sa odvtedy, odkedy som skončil na poste prezidenta. Mám tiež nárok na auto s vodičom a ochrankára. To je všetko. Oproti bývalým hlavám štátu v iných krajinách to naozaj nie je veľa.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 316
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 765
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 889
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 582
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 351
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu