Pirula má najťažší boj už za sebou. S lístkamiTrenčiansky brankár Miroslav Hála zákonite naberá hokejové i životné skúsenosti, no telesnou hmotnosťou a úprimnou dušou ostáva Pirulom. Tak ho v žiackej kabíne Dukly privítal o rok starší spoluhráč Marián Hossa. Keď videl jeho vyziabnutú postavu, naordinoval mu nejakú "pirulu", aby pribral. Z Hossovho receptu ostala nerozlučná prezývka.
Namiesto meninovej nálady sa Miroslav včera vyslobodzoval zo svojho dobráckeho utrpenia: "Zbláznim sa. Najhoršia je predstava, koľko stratím priateľov. Mám iba dvanásť na sedenia a pätnásť na státie. No žiadostí na papieriku vyše dvesto," oplakával nízku kvótu lístkov pre hráčov. Vraj keby raz zarobil v NHL veľké peniaze, postavil by v Trenčíne velikánsku halu.
Dvadsaťosemročný brankár hlási pripravenosť Dukly. "Tréner Stavjaňa aj so Šukimom (kabínový opak mena Mikuš) sa okúpali vo Váhu, ako sľúbili. Každý sa pomaľoval podľa svojho vkusu, tí pojašenejší ako Koláč (Kollár). Už nech sa to začne."
Hála má za sebou jediné finále extraligy. Pred troma rokmi sa spolu s Hanzalom a Kukumbergom tešil z titulu po siedmom finálovom víťazstve vo Zvolene. Verí, že aj druhé bude víťazné. "Zo súperových útočníkov je pre každého brankára najnebezpečnejší Marek Uram, s tou jeho dvadsaťcentimetrovou hokejkou. Možno má o niečo viac, ale vyzerá ako detská. Marek má nízko ťažisko, kratšiu a rýchlejšiu páku, brankár to má hneď vo vinkli. Iný typ je priamočiary Martin Kuľha, ktorý sa v play off dostal do dobrej formy. Rešpekt mám aj z Kukumberga, dobre si ho pamätám z Dukly."
Podľa Hálu Dukla pomohla svojím víťazstvom 10:1 v Bratislave k následnému obratu v hre Slovana.
Hála zažil vo svojej kariére obe krajné polohy osudu. "V hokeji platí, že keď ti ide, nemusíš nič vedieť, môžeš byť aj drevený. Ale keď nejde, vtedy zasa niečo vedieť musíš. Nášmu mužstvu verím, cítim zdravý tímový duch. Tibis Melichárek má životnú sezónu, ruky mu idú samy, puk na hokejke má zmagnetizovaný, prihráva do prázdnej, kedy chce."
Po šiestom zápase v semifinálovej série s Košicami si Pirula vykorčuľoval podeliť o radosť do rohu klziska, odkiaľ vychádza rolba a neďaleko sídlia ľadári so staršinom Tiborom Vitekom. "Musel som vyobjímať ujca Viteka a všetkých, že mi perfektne pripravili žŕdky, navŕtali diery na kolíky bránky, vyžehlili bránkovisko, aby sa mi v ňom dobre kĺzalo. Trenčiansky hokej stále ostáva spoločným organizmom."
Bývalý reprezentant reaguje na kompliment Jaroslava Haláka z Montrealu: "Som prekvapený, že si ma ešte pamätá. Pred našimi chalanmi v bránkach NHL dávam klobúk dolu, predvádzajú veľké veci, čo posúvajú celý slovenský hokej. Dôležité bude, aby si udržali formu aj v budúcnosti, keď sa ocitnú už pred sezónou v pozícii jednotiek. Vtedy býva tlak oveľa väčší."
Vojtech Jurkovič
Z Hálových výrokovn Tréner Stavjaňa je férový chlap, poctivý horolezec.
To je jeho. Je dobré, že nehrával hokej pred sto rokmi a dokáže pochopiť, že sa robia aj chyby.
n Brankár Slovana Hovi je síce nízky, ale dosť silný, aby sa vedel rýchlo premiestniť. Závidím mu, že sa oňho stará špecialista Rudolf Jurčenko. My v Dukle síce máme Kompasa, ale gólmanovi veľmi prospeje, keď sa mu jeden človek venuje sústavne, ukáže mu, z akého uhla padol gól. Nemusí ísť o bývalého brankára, napríklad Hašek mal radcu, čo nikdy nechytal.
n Neznášam keď na brankára niekto húka otázku, prečo dostal gól. To vie každý, ale nech mi povie, ako ho nedostať. Keď vykrikujú na brankára aj z hľadiska, dokázal by som sa ako divák kvôli nemu aj pobiť. I keď viem, že to ľudia nikdy nepochopia, vidia len toho posledného.
n Pri futbale našich v Írsku som síce v druhom polčase zaspal, ale Čontofalského budem obhajovať. Každý vidí len ten gól. Po prvé nebol iba jeho. (ju)
