BRATISLAVA. Koalícia aj väčšina opozície tento týždeň v parlamente ukázala, že sa dokáže zhodnúť na prístupe ku Kosovu aj k zákonu, ktorý sprísňuje podmienky na zaregistrovanie nových cirkví. Podľa nových podmienok bude treba na registráciu nie 20-tisíc sympatizantov, ale rovnaký počet občanov Slovenska, ktorí písomne potvrdia, že sa k cirkvi hlásia.
Poslanci aj politológ Miroslav Kusý si myslia, že sa SDKÚ a KDH začali venovať „národnej agende“.
„Aj opozícia si už uvedomuje, že hájiť národné záujmy Slovenska je prvoradou otázkou všetkých politických strán. Som úprimne rada,“ povedala ústredná tajomníčka HZDS Zdenka Kramplová.
Podľa poslankyne sa SDKÚ a KDH začali orientovať viac „pronárodne“, pretože „vidia, že tento princíp už je v ľuďoch silnejší ako bol v čase vzniku Slovenskej republiky“.
„Vidíme istú snahu o profiláciu časti opozície nadnášať národné témy,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Poslanec víta takúto „podporu“, pochybuje však o „hĺbke týchto princípov“. Rafaj považuje zmenu agendy za vytriezvenie aj v súvislosti s volebným výsledkom SNS.
„Zdalo sa mi, že tu chcel každý z nich ukázať, že stojí oveľa viac na strane Slovenskej republiky ako ten druhý,“ povedal o rozprave o Kosove predseda SMK Béla Bugár. Poslanec si myslí, že KDH aj SDKÚ posilňujú národnú agendu. „Ide o hlasy. Otázne je, či im to vydrží. Nemyslím si totiž, že sa dá zmeniť o 180 stupňov.“
Podľa Borisa Zalu zo Smeru nejde o národnú, ale o štátnu agendu. KDH podľa neho s takouto a kresťanskou agendou narábalo vždy. „Dzurinda sa pokúša hrať výrazne s národnou kartou, ale myslím, že sa mu to nepodarí. Obsahovo sa totiž SDKÚ výrazne posunula k liberalizmu.“
Podpredseda SDKÚ Milan Hort nehovorí o národnej agende, ale o národno-štátnych záujmoch. V postoji ku Kosovu podľa neho nešlo o obavy o južné Slovensko.
František Mikloško si myslí, že strany spája skôr konzervativizmus. „To znamená istá opatrnosť a nedôvera ku všetkému, čo je nové. Súčasťou je aj kresťanstvo, prípadne aj národné cítenie.“ Mikloško priamo neodpovedal, či ide aj o obavy o osud južného Slovenska. „Maďarská otázka na Slovensku je večná otázka, otvorená otázka a jej vývoj závisí od toho, ako sa budú správať obaja partneri“.
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že SDKÚ a KDH začali hľadať voličov v národne orientovanej časti verejnosti, pochybuje však, že sa im to podarí. „Pochybujem, že by voliči SNS odchádzali k opozičným stranám s nízkymi preferenciami.“
Stĺpček Mariána Leška
SDKÚ v klube
Po dlhom čase dve opozičné strany urobili radosť koalícii. V parlamente zabojovali tak, že ústredná tajomníčka HZDS „je z toho úprimne rada“ a predseda poslaneckého klubu SNS to „víta“.
Okolnosť, že koaličné strany mohli privítať vo svojom vyhradenom klube nielen KDH, ale aj SDKÚ, mení celkový obraz toho, čo sa v slovenskej politike dalo donedávna považovať za možné.
Ján Čarnogurský na poste predsedu zaujímal postoje, ktoré zaraďovali KDH k SNS a HZDS aj v takej vážnej otázke, ako bolo členstvo v NATO. Za jeho nástupcu agenda kultúrno-etických otázok toto spoločenstvo z času na čas obnovila. SDKÚ je v tejto zostave nováčik a bude si musieť preveriť, či vstup do klubu nevyvolal otázniky o jej identite. Otázka tiež znie, či rozšírenie klubu o jedného člena nezvýznamní príliš súťažnú disciplínu, v ktorej SDKÚ doteraz veľmi nevynikla.
V pretekoch, kto najlepšie obháji štátne záujmy dôrazom na národnú agendu, doteraz víťazili iní. Ak v nich chce SDKÚ uspieť, musí počítať so stratami.
